utorok 9. septembra 2008

Poslední budú prvými a prví ??

Akosi ma dnes šlak triafa. Pobehujem, surfujem, vybavujem, ale nič poriadne. Mám cestovnú horúčku, teším sa na Slovensko, Kikača a Štiavnicu. Roboty mám fúru, ale asi už dnes toho veľa neurobím. Tak aspoň popísmenkujem

Dostala sa ku mne prekvapivá, smutná správa. Môj známy K.P sedí v base. Najprv som neveril, ale je to tak. Je to presne ten K.P kvôli ktorému sa pred 6tymi rokmi moja zásadná vtedajšia love, na zlomok sekundy na mňa pozrela zo spýtavým pohľadom. "Prečo to aj ty nemáš???" K.P mal 24 ako ja. K tomu mal tri prosperujúce obchody s oblečením, sľubne sa rozbiehajúcu počítačovú firmu, nového Passata v koži, trojizbový byt a vysokoškolský titul. Závisť je veru biedna vlastnosť, ale doteraz si pamätám ten brutálny poryv závisti a zlosti, čo mnou vtedy prešiel. K.P sa zo svojou frajerkou oženil a splodili spolu nádherné dieťa. Idylka ako z katalógu. Nejak sa mi potom logicky vyparil zo života, len občasne som počul divné správy.
Boli pravdivé. Chalan sa dal na fet. Na blbý pervitin. Musela v ňom byť nejaká systémová chyba, lebo predsa inteligentný človek s pudom sebazáchovy sa nebude pchať chemickým humusom. Ten síce na začiatku robí dobre, človek má nekonečnú energiu a pocit, že všetko parádne zvláda a stíha. Lenže potom sa 20 hodín klepe na dojazdoch. Už len kvôli tomuto nechápem, prečo to niekto berie. Po čase pervitin spraví z človeka vypočítavú sviňu bez citov, neskôr sa mu vyhodia pupáky z chémie po ksichte, vypadajú zuby, orgány pomaly vypovedajú a v poslednej fáze mu toxický perkelt totálne rozšróbuje osobnosť. V konečnom štádiu končia pretekári ako jemné, pikom prežiarené bytosti s schizofreniou, paranojami a žltými flakmi na trenkách v blázincoch, alebo v basách. Ide to zhruba v tomto poradí. Kdesi v polovici tohto procesu, je bod, ktorý ked človek prekročí už nikdy nebude ako predtým. Jeho psychika, osobnosť sa trvale zmení. Už nevidí veci reálne, ale subjektívne. Svojim feťáckym pohľadom. Každý mu chúďatku ubližuje a nikto nemá šancu mu to vysvetliť. Tento stav je nezvratný. Mozog pikera po smrti je ako deravá špongia.
Toto všetko sú notoricky známe fakty a v mojom rodnom meste, ktoré pred pár rokmi postihla mohutná pervitinová vlna/ ako ostatne celé Slovensko/, bolo vidieť už vtedy pár odstrašujúcich príkladov.

Nerozumiem, prečo K.P, ktorý mal všetko, do toho tak vletel! Šialené!! Obchody nezásoboval, takže krachli, firma detto, kopa dlhov, byt predaný, Passat rozbitý, žena od neho ušla, jeho mama to nezvládla, spáchala samovraždu a on je v base. Najšialenejšie je to, že K.P je úplne presvedčený, že to niekto naňho ušil, /hlavná podozrivá je jeho žena/, všetci mu chcú zle a ON- KRESŤAN JE V TOM ÚPLNE NEVINNE! A nikto mu to nevyvraví.

Ako z nejakého dosť blbého béčkového filmu. Brr

sobota 6. septembra 2008

B. Štiavnica/ Genius loci


Tak sa to práve potvrdilo. Priletí Kikač z Londýna a ideme na víkend do Štiavnice! Do karát nám hrá aj T-mobile, ktorý práve vtedy organizuje v Štiavnici akciu Music city, takže budú aj koncertíky po meste. Však všetko dôkladne pozrieme a povymetáme. Oj, teším sa na Čajovňu na klopačke, Art café a kura s medom a orechami v hoteli Salamander. Milujem toto mesto aj ľudí v ňom. V sobotu si vybehneme na Sitno a v nedelu sa budeme spamätávať v Aquaparku vo Vyhniach. Je fajn mať sa na čo tešiť. Len dúfam, že tropické počasie posledných dní nevystrieda intenzívny dážd. A potom to bude parádna rozlúčka z letom.

štvrtok 4. septembra 2008

Flákači a flamenderi

Práve som dochatoval s mojou pracovnou kamarátkou. Zlatá baba, strašný dríč! Má 26, jednu univerzitu na Slovensku, druhú v Usa. Prekladá, fotí, píše. Momentálne kreuje slovenskú mutáciu známeho magazínu a spí hádam 4 hodiny denne. Poňala to ako osobnú výzvu a chce to tak. Dúfam, že sa zastaví, kým skolabuje.



V styku s workáčmi sa vždy cítim divne. Mám pocit viny, že nemám pocit viny, že nie som ako oni. Mám strach! Vidím to od detstva. Ten tlak. Stále rastie. Všade sa znižujú náklady a zvyšuje produktivita. Všade hladní vlci, každý je nahraditeľný. Medzi týmito besnými piraňami nevinne splývame my. Flákači a flamenderi. A je nás veru dosť. Profesionálne kamuflujeme, simulujeme, ked nás raz za čas niečo nadchne a zamakáme, tak to potom do nemoty propagujeme. Veľa marodíme. Boh nam dal talent a tak zatiaľ všetci s prehľadom systém uhrávame. A veru podaktorí výborní flákači sa flákajú na neuveriteľne vysokých postoch. Ale ked nám na to raz prídu!!! Nuž, budeme musieť niečo vymyslieť... My, zatiaľ bezdetní, môžme napríklad zobrať pár tisíc eur a odtrepať sa na pár rokov do Indie. Na krásne pláže v Goa. A ked prídu monzúny? Nič sa nedeje. Pôjdeme si pozrieť Himaláje.

streda 3. septembra 2008

Hlásim tučné leto 08




Včera podvečer som si vybehol na najbližší kopec v mojom rakúskom azyle. Slniečko svietilo, ale neoklamalo ma ani na okamih. Vonia jeseň, bazén je už nepríjemne studený. Vzduch má inú kvalitu. Zmena, vcelku sa teším. Budeme sa viacvrstvovo obliekať, bude sa viac húliť, budem chodiť na bicykli do farebných lesov. Odštartujem saunovú a divadelnú sezónu. Aj na blogspote to za chladných daždivých dní obživne. Vtipná novinka/hlavne pre mňa/ je, že po 12tich rokoch "idem byť študent". To všetko je pred nami. Leto 2008 je za nami. Ušlo ako voda. Zosumarizujem základné body, kým nezabudnem.
Jún
- Dvojdňová bike tour po hradoch Považského Inovca
- Hrebeňovka Nízkych Tatier
- Bažant na Mlynoch, ktorý dopadol neslávne. Škandalózne som sa ožral.
- Koncert Lennyho Krawitza bol lepší ako som čakal
Júl
- Pohoda- V Trenčíne som bol asi šiesty krát. Tento ročník bol najlepší. Jednak organizácia aj program je z roka na rok našlapanejší, jednak som sa striktne vyhýbal destilátom. Ostatné napružovače som plánoval celkom vypustiť, ibaže som neplánovane stretol starého kamoša a dostal som nejaké hríby, sakel ganje a koleso. Nuž čo s tým... Pecky- Sean kutis egypt 80, King Solomon Bourke, Hiromi, The Toasters, Gossip, Erik sumo band. Dobré koncerty zahral aj Polemic, The Prostitutes, Nvotová. Zaujali Longital aj Funny fellows. Prvý krát som sa dostal aj k nejakým diskusiám. Pohoda- v pohode.
- Road trip v Chorvátsku- Môj prístup k dobrej dovolenke je- Ani len kvasiť- Ani v kuse behať. Tak sme to skombinovali. Videl som a ochutnal toto.1 den- Komárno, Balaton. 2. den-Zahreb, príchod na Plitvické jazerá, 3.den- Celý den na jazerách. Tie su nabité pozitívnou energiou a neskutočne modré. Ani som si nevšimol, že pol dňa na mňa pršalo.4 den-Cca 300 km presun vnútrozemím na Makarskú rivieru. Znaky nedávnej vojny vidieť na každom kroku. Base camp v Živogošče, 5 den. Výlet do starého Dubrovníka, 6. den výkvas na pláži, 7. den- Výlet lodou na Korčulu. 8.den- Obed v Tučepi, káva v Trogire, noc pri Primoštene v nádhernom kampe s najčistejšou vodou. 9. den- Obed v Šibeniku, noc v kampe v St.Petar.10. den. Čiara domov. Hm. Ono to takto znie uponáhlane, ale ja to tak mám rád. Každý den sme veľa videli, ale aj papali, kúpali sa, aj žúrovali. Pecka.
August.
Sa niesol v znamení 10 dňových osláv mojich narodenín. Dostal som flašu Whisky, slivovice, lístky na koncert, dve kolesá a poobedie s Porsche Boxster. Takmer som sa ustretal a upil k smrti. Začalo to
Týždňom v Blave. Bol som na vernisáži na lodi, na flamengo v starej radnici, bary vyratúvať nebudem(:, spomeniem len výbornú žúrku v Channels. Boli sme na krátkom gastronomickom výlete v Madarsku, .
Pár dní v rodnom meste. Stadial som si odskočil s kozatou susedou na romantický výlet do Ledníc a Valtíc. Zoorganizoval som mojito párty na záhrade a bol som v saune po pár mesiacoch. Posledný večer som bol v kine na Báthory a som vcelku rád, že som už v robote, lebo predsa len som už starší človek a pečeň je len jedna.
Takže takéto som mal leto. Samozrejme nebol to len čistý Fun. Práca a temné zákutia mojej psychiky mi tiež sem tam dali o sebe vedieť. Depky aj pocity márnosti. Už sme si na seba zvykli. Inak utvrdzujem sa v tom, že trochu jebe každému, len väčšina ľudí sa nad tým v živote nezamyslí a už vôbec si to nepripustí. Otupie, zhrubne a odrazu je na svete kokot jak rampa! Ani si nevšimnete kedy! Je to úlet, ale paradoxne ma stavy strážia. Vidím ich aj na ľudoch a myslím, že som viacerým toto leto pomohol, ked to potrebovali a nikto to nevidel.To teší. Radšej budem krehký schízak ako nejaký otupený Ochmoň! Určite si viac všimnem a zažijem. To už je však iná téma.
V rámci mojich obmedzených možností to bolo tučné leto. Som spokojný. Dva palce hore! Rovnako ako posledných x liet. Na prasenie mám proste talent. A čo vy? Aké bolo to vaše?