Drugs evolution

Tendencia ľudstva omámiť si mozog niečim externým, je stará ako ľudstvo samo. Ani ja nie som výnimkou. Pri mojom genofonde a detstve obklopenom bohémskymi pochlastávačmi, by to aj bola sizifovská úloha. No a ja sa nerád týram a rád volím ľahšiu cestu:). Keď som v 13tich rokoch prečítal Kerouacovu On the road, moja duša dobrodružná, hneď vedela, že chce cestovať stopom a vyskúša marihuanu.
- OD 15 do 20- Sprostí ako sa patrí, sme chlastali sudové alebo ribezlové víno, miešali ho s Karpatským horkým, borovicou, hulili, čo sa dalo, pogovali na punkových koncertoch. Pohŕdali sme akoukoľvek činnosťou a za mŕtveho pokladali každého nad 30 rokov. Teeenegeri sú proste nádherne bohorovne cool.
- Od 20 do 30- V prvej časti dekády sme nabehli na experimenty s halucinogénmi, v lete stopom alebo na falošný interrail do Amstru alebo Španielska, huliť, žrať tripy, magic mashrooms. Durmanové šialenstvo. Druhá časť dekády-Veľký boom rave scény. Techno aerobic pod stroboskopmi. Mdma šťastie. Vydržali sme to robiť dosť dlho.
- Od 30 do 40 - Serie nás, že nás mládež pokladá za dôchodcov!! Nám sa 17ky zdajú akurát.. Makáme( väčšina o život a hypotéku, ja len tolko, kolko treba). Chodíme na kvalitné, vybrané akcošky, festivaly, treky. Keď si pár krát ročne v starej zostave vyrazíme niekam, tak jedine s povinným arzenálom= Flaša Bourbonu a pol gramu kokainu na osobu a noc. Hulíme kvanta kvalitného chechtavého weedu, hráme poker, grilujeme steaky. A keď sa naserieme, tak zožerieme aj ečko a šťastní sa kníšeme na funky haus!! Na skákanie už nie su kolená.. Po takomto záťahu následuje dvojdňová rekonvalescencia:))
Vyššie uvedené potvrdzuje, že Darwinova evolúcia sa dá krásne aplikovať na sofistikovanosť žúrovania.
Ps- S napätím čakám ďalšiu dekádu. To už istotne zduchovnieme. Niet inej cesty. Kto už by nám toleroval týždňové rekonvalescencie :P. Hmm. Ibaže by sme status zamestnanca poslali do péčka.