pollux

Drugs evolution

2009-11-02T09:33:00.009+01:00

Tendencia ľudstva omámiť si mozog niečim externým, je stará ako ľudstvo samo. Ani ja nie som výnimkou. Pri mojom genofonde a detstve obklopenom bohémskymi pochlastávačmi, by to aj bola sizifovská úloha. No a ja sa nerád týram a rád volím ľahšiu cestu:). Keď som v 13tich rokoch prečítal Kerouacovu On the road, moja duša dobrodružná, hneď vedela, že chce cestovať stopom a vyskúša marihuanu.
- OD 15 do 20- Sprostí ako sa patrí, sme chlastali sudové alebo ribezlové víno, miešali ho s Karpatským horkým, borovicou, hulili, čo sa dalo, pogovali na punkových koncertoch. Pohŕdali sme akoukoľvek činnosťou a za mŕtveho pokladali každého nad 30 rokov. Teeenegeri sú proste nádherne bohorovne cool.
- Od 20 do 30- V prvej časti dekády sme nabehli na experimenty s halucinogénmi, v lete stopom alebo na falošný interrail do Amstru alebo Španielska, huliť, žrať tripy, magic mashrooms. Durmanové šialenstvo. Druhá časť dekády-Veľký boom rave scény. Techno aerobic pod stroboskopmi. Mdma šťastie. Vydržali sme to robiť dosť dlho.
- Od 30 do 40 - Serie nás, že nás mládež pokladá za dôchodcov!! Nám sa 17ky zdajú akurát.. Makáme( väčšina o život a hypotéku, ja len tolko, kolko treba). Chodíme na kvalitné, vybrané akcošky, festivaly, treky. Keď si pár krát ročne v starej zostave vyrazíme niekam, tak jedine s povinným arzenálom= Flaša Bourbonu a pol gramu kokainu na osobu a noc. Hulíme kvanta kvalitného chechtavého weedu, hráme poker, grilujeme steaky. A keď sa naserieme, tak zožerieme aj ečko a šťastní sa kníšeme na funky haus!! Na skákanie už nie su kolená.. Po takomto záťahu následuje dvojdňová rekonvalescencia:))
Vyššie uvedené potvrdzuje, že Darwinova evolúcia sa dá krásne aplikovať na sofistikovanosť žúrovania.
Ps- S napätím čakám ďalšiu dekádu. To už istotne zduchovnieme. Niet inej cesty. Kto už by nám toleroval týždňové rekonvalescencie :P. Hmm. Ibaže by sme status zamestnanca poslali do péčka.

Bubliny vo vani

2009-08-14T21:14:00.004+02:00

Moja najzásadnejšia láska sa vydala za týpka z mesta, kde som vyrastal a priezvisko má ako JA. Jej najlepšia kamarátka chodila roky s jednym Ďurišom a po zopár krátkych vzťahoch ( resp. jebačiek) neomylne zakotvila v náručí ďalšieho Ďuriša. Pred mesiacom som si kúpil auto a keď som ho prihlasoval, policajt mi podal špzetky s číslami dňa a mesiaca, kedy som sa narodil. Tieto tri čísla sú magická kombinácia, ktorá sa mi objavuje hocikde a hocikedy v živote a obracia veci na lepšie. Odvtedy mi je jasné, že mazda( mačička) bude parťáčka.

V piatom priestore stáli pri okne dlhovlasý a krídlatý. Napäto pozorovali modré rotujúce laboratórium a neveriaco krútili hlavou. Teda tento vírus Homosapiens bacil je pekne agresívna sviňa, povedal dlhovlasý. Ešte sa mamut a Magdaléna na vesmírnom kyvadle ani štvrtý krát neotočili a už rozmlátili skoro celú planétu. Sú horší, ako červené mravce. Ha! Keby len planétu. Oni sa žerú aj navzájom, fiškusi! Zaujímave, velmi zaujímavé. Odkedy im tam otec poslal manuál, tak sa to aj zlepšilo aj zhoršilo. Oddelili sa, sčasti pochopili, ale vysvetlili si to každý po svojom. A teraz sa vehementne- tankami, peniazmi a mačetami o TEJ ICH pravde vzájomne presviedčajú. Tatka ten vírus stále baví, lebo je ho ťažko predvídať. Funguje na základných 4roch princípoch z ktorých bol vyklonovaný, ale sem tam sa zachová úplne inak a vytvorí niečo, čo je pekné aj pre nás. A my sme 57000 krát inteligentnejší! Nikto nevie ako to dokážu. Otec nazval túto ich danosť láska. Krídlatý si vzdychol. Žial okrem týchto zriedkavých prípadov z nich nie je žiadny úžitok. Máš pravdu Michal! No veď uvidíme, necháme im ešte jedno otočenie. Keď nič, tak tam skočím osobne a aktivujem sebazničujúci gen Zero 666, ktorý im tatko predvídavo zabudoval do Dna. Potom vyčistíme laboratórium, (ach to zas bude Augiašov chliev) a nasadíme pokusne nový vírus. Ale za homosapiens bacilom mi bude smutno. Výborne sa naň stávkovalo.

Žeby mal nakoniec Tomáš pravdu? Nakoniec o tom, ako túžim po láske, len kecám, ale v skutočnosti ju nechcem. Nakoniec to bude tak, že mi pragmaticky vyšlo lepšie sa pohybovať v okruhu pár desiatok žien, ako sa nudiť s jednou. Každa sa predsa hodí na niečo iné. 90% z nich mi minimálne vyfajčilo. Bez obmedzovania, zodpovednosti, nudy, hlbokých rán a s víziou otvorených zajtrajškov s ďalšími úžasnými ženami. A to mám vymeniť za lásku, ktorú aj tak čas nejakým rafinovaným spôsobom, časom zabije? Tak to bude musieť prísť ta tretia Pravá a v pravý čas! A keď nepríde? Škoda. Nuž, čo. Neobesím sa

Kto raz bude bohatý?

2009-07-09T09:28:00.005+02:00

Odpoveď sa mi zjavila pred chvíľou pri pohľade na poličku v kúpelni. Znie- TEN KTO VYNÁJDE SKUTOČNE FUNKČNÝ PRÍPRAVOK PROTI PLEŠIVOSTI. Bude si zaň môcť pýtať čokolvek. Postihnutí zaplatia. Nič, okrem impotencie neničí mužské ego, tak ako pleš. Darmo sa hovorí, že muža robí mužom charizma, charakter, vnútorná sila, šarm. Spomeňme si len, čo všetko povystrájali kvôli vlasom naši predkovia. Inak vážení muži nepohrdli parochňami, príčeskami, platili majland šarlatánom. Posledný, doteraz pretrvávajúci smiešny výstrelok je kultová prehadzovačka. (Do dnes si pamätám zážitok z detstva, keď som bol na futbale, zavial vietor a rozhodcovi rozhádzal jeho biedny trs vlasov na zátylku, ktorý mal neskutočne dômyselne obmotaný okolo celej hlavy. Behal po ihrisku, nad ním plápolál trištvrte metrový korbáč a tribúna sa válala od smiechu.)
V dnešnej dobe už muži zväčša pochopili trapnosť kamuflovacieho konania a hrdo nosia ostrihané lebky. Aj keď? Všimli ste si, že plešivejúci muži holdujú šiltovkám, klobúkom, šatkám a iným pokrývkam hlavy asi 5x častejšie ako plešivením nepostihnutí? A nehovorte mi, že je to len z praktických dôvodov, proti úpalu. Tomu dávam tak 25%.Ostatní skrývajú pleš.
Mne osobne viac vadí názov ako samotný jav. Krutá slovenčina. Plešivý, plešina, plešivec. Niečo medzi výsmechom a nadávkou. A na vraždu je, že je to tak odporne nespravodlivé. Malou náplasťou je fakt, že vizáž u muža nie je oproti jeho vlastnostiam dôležitá a vraj je veľa žien, ktorým sa to vyslovene páči. Asi polovica mužov už vôbec nemá problém, lebo majú pekný tvar lebky a holá hlava im pristane.
V našej rodine máme plešivosť z otcovej strany geneticky danú. On sám ma hlavu ako koleno od 26tich rokov. Po pravde si ho neviem inak predstaviť. Doteraz sa na rodinných session bavíme na mojom výroku, keď som ako trojročný zahlásil na otázku: Kto je môj otec? "Ten čo má holé vlasy". Pred asi 6mi rokmi som si musel priznať, že sa začínajú kúty robiť aj mne. Nuž ako človek bez predsudkov som si povedal. Však šlahnem si raz, dva krát do roka nejakú kúru. Keď mi to predlži život s vlasmi o pár rokov, stojí to za to. Ako prvé som užíval kapsule Revalid. Potom som prešiel na nejakú inú švajčiarsku firmu. Tu už som mal kapsule, šampón a tonicum. Teraz po šiestich rokoch som sa dopracoval k tomu najdrahšiemu, čo na trhu je. Na poličke v kúpelni mám nonstop( nie 1-2 krát ročne) kompletnú radu od Vichi. Dercos aminexil. Šampón- 18 eur, kúra 50 eur, spray 28 eur. Používam výhradne gel L'oreal professional dostupný len v kaderníckych salónoch. 20 eur. Ťažko povedať aký to má efekt. Vlasy ešte mám a kúty tiež. Je pravda, že sú bohatšie ako má môj o 6 rokov mladší brat. Časom sa však plešivosti aj tak zrejme nevyhnem.

A teraz k tomu bohatstvu.Vychádza mi to tak, že ja sám, som už majitelke lorealu zaplatil taký menší motorový člnok na jej 100 metrovej jachte. A to za prípravky s diskutabilnou účinnosťou. Nenadarmo sa umiestnila v rebríčku Forbes, ako tretia najbohatšia žena na svete. Predstavte si, že niekto vymyslí chemickú substanciu, ktorá by viditeľne fungovala. Nedajbože keby začali po nej rásť vlasy tam, kde už nerastú. Myslím, že brunejský sultán by bol oproti tomuto človeku úplná socka.

Uhol pohľadu

2009-06-26T09:56:00.005+02:00

Fakt je ten, že človek ako taký je kedykoľvek ochotný sa splundriť akýmkoľvek spôsobom, aby pred spoločnosťou a hlavne sám pred sebou obstál a mohol zostať zabalený v svojej, vykonštruovanými, krehkými istotami vydláždenej, pohodlnej ulite a pohľade na seba. Bez sebaúcty to nejde. Aj pre posledného zúfalca je nevyhnutné vedieť, že sú na tom ľudia aj horšie. Ešte že to homosapiens s tým sebaoblbnutím nemá až také ťažké. Prirodzený sklon, ba priam pud sebazáchovy beštie. Možno, že sme vďaka tomu prežili. Veľa krát opakované lži sa stanú pravdou. Napríklad Ja. O sebe mám kdesi hlboko" skromnú mienku", že som nadpriemerne dobrý a slušný človek. Ale- Nezosmilníš- Som závislý na sexe, myslím naň pri každej peknej babe v kuse, mám dve milenky a značne odlišný pohľad na neveru z mojej strany a z tej druhej. Čičíkam sa, že som na ne dobrý a neklamem. Takmer... Neukradneš- Minulý týždeň sa mi v utorok stala štatistická haluz. 3 krát mi zle vydali. Prvý krát mi v reštaurácii vydali zo 100ky, platil som 50kou. Vrátil som. V obchode mi vydali z 50ky a platil som 20kou. Vrátil som. Keď mi však večer na T-com pláži týpek vydal z 10ky a platil som 5kou už som sa nasral a zobral som si to. Pýcha- Nemám problém si sám zo seba robiť srandu. Problém je, keď si ju v určitých konkrétnych záležitostiach, zo mňa robí niekto iný. Pichnutie do osieho hniezda, neovládam sa, očerveniem, v amoku mu idem priamočiaro po krku. Márnivosť- Ale iste priatelia, aj také máme. Lakomosť- Taktiež pozitívny nález. A takto môžme pokračovať. Človek obsahuje všetko a musí to nejak neriešiť, aby vedel výjsť na ulicu a žiť každodenný život. Keby žijeme dlho medzi notorickými vrahmi, stane sa vražda normálna. Sú tu skvelí ľudia, ale behajú tu aj extrémne strašné svine, ktoré si to ospravedlnia. Nový zákon pokladám za výbornú etickú latku. Ťažko je ho obaliť, prispôsobiť si, keď mi všetky tieto moje milé nedostatky oplieskava na každej druhej strane o hlavu. Ešte aj ten archaický tvrdý slovník je tam oprávnene. Keby bol len trochu jemnejší, kompromisnejší, hneď by sme si ho vyložili podľa svojich potrieb. Za veľmi sympatické a pravdivé pokladám Pavlove úprimné zalomenie rukami nad stavom vecí- " Biedny je človek" je veľké konštatovanie. Chyby budeme robiť vždy, sme takí, netreba sa preto vešať. No na tú našu "biedu", ktorou ovplývajú aj tí najlepší, netreba zabúdať. Pokora je podľa mňa dôležitý klúč. K šťastiu, pochopeniu seba aj iných. Mne môj sedliacky rozum hovorí- Načo mi je Nietsche a jeho nadradený nadčlovek, oprávnený ukájať všetky svoje chtíče, keď... On sám spáchal samovraždu. ( Čo však vôbec neznamená, že ich neukájam ďalej...biedny je človek)

pocity vlny

2009-03-12T20:59:00.008+01:00

Tak som s tým celkom vyjebal. Karma, modlitby, šťastie. Neviem. Bojujem na všetkých frontoch, keď mi ide o krk. A ako vždy mám pocit, že to veľmi neovplyvňujem. Po návrate z reichu som si dožičil prázdniny. Príjemné. Odsviatkoval som doma, odsilvestroval v Tatrách, odlyžoval na Martinkách. Spravil som 12 skúšok z 13tich a zamestnal som sa v časáku. Taký hladký priebeh som teda nečakal. Celkom fajn, keďže vzdelanie ani skúsenosti v novinárstve nemám. Vyšlo mi akurát pár poviedok. Thats all. A tak momentálne píšem, prekladám, telefonujem, šoférujem, flirtujem a užívam si výhody tohto povolania. Novinári sú bohémska banda. Nemáme pravidelnú pracovnú dobu. Flákame sa a potom pred uzávierkou v redakcii aj spíme. Máme pozvania na projekcie filmov, rôzne PR žúrky, koncerty, krsty kníh, cedečiek. Vybavíme si permanentky do fitka a jazdíme na nových autách, ktoré máme testovať. Po mojom asketickom živote si to plnými dúškami užívam. A zvláštne. Nebývam stále šťastný. Väčšinou som a sem tam nie. Niekedy mám problém byť na ľudí dobrý. Dráždia ma. Človek musí byť šťastný v prvom rade sám zo sebou. .A to závisí od neviem čoho. Šťastný a nešťastný sa dá byť za akýchkolvek okolností. Možno sa treba odovzdať Kristovi, zavaliť sa prácou, byť naplnený láskou k žene. Milovať sa. Neviem. Mám problém prísť z práce domov a len tak si čítať knihu. Chodím cvičiť, na pivo, do kina, pokecať, na víno. Ovládam sa, som dobrý. Veľa chlascem. Dnes som mal taký neodôvodnene blbý deň. Prišiel som domov. Nejdem von ani keby čo! Čakajú ma dane, seminárka a za10 dní deadline na poviedku. Nechcelo sa mi nič. Na sme.sk som objavil rozhovor z Baričákom. Zaujal. Potom som zablúdil na polluxa a preklikal blogosféru. Priebeh večera mi radikálne zmenil Daily a jeho post Chivas. Mám tu jednu fľašu už pol roka. Tak som ju načal a pustil si džezík. Hrá Chick Co rea a píšem tento post. Pohodička. Ide to. Idem sa pozrieť na tie dane.

Zásadná chyba

2009-01-08T13:17:00.001+01:00

Milujem len ženy inteligentnejšie ako som ja. Raz si na tom zlomím väz.

Zlomte Zubatej nohu!!

2009-01-07T11:55:00.006+01:00

Na Štefana mi po dlhej chorobe umrela teta. Moji rodičia tam dve hodiny predtým nepripravení, prišli zaželať šťastné a veselé. Po návšteve moja mama dva dni pozerala do steny a siahla po xanaxoch. Bábike z bytu zomrel pred 4mi dňami oco. Dnes v noci zase koleginin manžel. Ako keby sa kruh zužoval a ruleta sa roztáčala. Ľahko sa smrť chápe ako súčasť života. Ľahko sa prehliada- kým nekosí ako besná okolo... Umieranie nie je vôbec dôstojné

Jemná schíza na troch kráľov

2009-01-06T12:22:00.005+01:00

Ráno, štátny sviatok. Vyliezol som z izby o pol jedenástej, umyl kopu riadu a spravil si obedoraňajky. Vajíčka zo slaninou, zelenina, opečený chlebík, káva, džús. Z kúpelne sa ozýva šplachot vody, smiech a divné zvuky. Spolubývajúci si tiež užívajú voľno a laškujú pod sprchou. Dobre som sa vyspal, tak sa s porozumením bez závisti usmejem a k raňajkám si prinesiem Playboy. Výjde ďalší spoluobyvateľ a s úsmevom začne vyrábať cesto na palacinky. Tiež ma návštevu. Zúfalo zatúžim po niečom femininnom, no v byte sa nachádza len čivava Zaira. Z R. je koniec, no môžem zavolať A. Tá ma však bude vyrušovať. Musím odovzdať článok a v sobotu mám dve skúšky. Do riti! Zaliezol som do izby a namiesto roboty píšem tento post. V izbe vľavo hrá Jožo Crisis a David pozerá seriály. V izbe vpravo Jan servíruje palacinky Jurovi. Petržalský Starý Rím! Všetci laškujú, Cézar čaká a Kleopatra nikde.:(

Peklo a retro obchod

2008-12-20T12:18:00.006+01:00

Mám nový bočný job v jednom časáku. Hlavná robota z toho asi nebude, čo ma trochu štve, lebo tým pádom naháňanie sa po divnom tvorovi z názvom zamestnávateľ pokračuje. Nie však o tom chcem.
Redakcia sedí neďaleko Amerického námestia. Reštík je v okolí dosť a tak ma prekvapilo, ked ma značková šefredaktorka, kamoška bez mihnutia oka zobrala na obed do ošarpaného pajzlu na rohu. Otvoríme dvere, dym mi jednu zavesil a moje pankáčske ja radosťou poskočilo. Pár zarastených štamgastov si dávalo obedné menu pivo, borovička, dvaja hádzali mince do automatu a ostatní bez slova pozerali na telku. Ako by som sa ocitol v Uhrovskom Podhradí. Iba cigáň Čačo chýba. Za pípou na dodržiavanie spoločenských noriem autoritatívne dohliada krčmár z impozantným bruchom.
Otvoríme lietačky a sme vo fajčiarskej jedálni. Žlté závesy zakonzervované dymom z miliardy cigariet. Osadenstvo- nečakané. Vyoblekovaní ľudia z firiem okolo a zopár študentov. Pivo, becherovka, pohár vína, káva, noviny, rozhovory. Tie pri našom vstupe na sekundu utíchli. Nie nie, nie je to tým, že som Rambo, to len kamoška je sexbomba. Prešla ako pávica týmto defilé a už sme v treťej komnate.
Waw. Čistá nezasmradená komančovská jedáleň vyzdobená pestrou zmesou obrazov a ľudí. Čašníčka je teta v kostýme, pozdraví nás a natešená ukáže fotku svojho čerstvého vnuka. Menu je napísané na tabuli. Objednávame, obratom dostávame a tu je pes zakopaný. BOhovsky tu varia! Či som si dal kurací špíz, bolonské špagety alebo plnenú zemiakovú placku, všetko chutilo dobre a domácky. Pre úpný retro zážitok doporučujem prejsť cez električkovú trať a kúpiť si kremeš alebo Rumbu v retro potravinách. Komančovské regále, zrkadlá proti zlodejom nad nimi, no paráda. Skvelý marketingový nápad alebo prirodzená realita? Neviem, ale petíciu za zachovanie soc dizajnu predajne kedykoľvek podpíšem. No teraz som už hladný a idem jesť. Do pekla, kam inam.
Ps. Peklo je na rohu Sasinkovej a volá sa U Hemi.

Pochváliť som sa zabudol!

2008-05-20T22:24:00.008+02:00

Pred dvomi týždňami som sa s kamarátom ešte zo strednej školy vybral na okruh pohorím Považský Inovec. Podotýkam, že na bicykli!!!! Z rodiska sme vyrazili na Trenčín. Stadiaľ starou cestou na Beckov. Práve v ten deň bolo zahájenie sezóny tak sa na hrade čapovalo pivo, šermovalo a jazdilo na koni. Preliezli sme celý hrad, až ma udivilo aký je pekný, veľký a zachovalý./Vid foto. Už som tam bol dva krát na technopárty, ale to som si všímal iné úkazy. Všetko má svoj čas. Aj moje kolená. Náš nocľah bol o 15 km južnejšie a ešte pár km do kopca. Áno hrad Tematín je správna odpoveď. Koleno začalo bolieť ako šlak. Nečakal som to. Viem, že ked leziem Tatranský dvaapol liter cestou dole potrebujem bandáže. Ale na biku! Prekvapko! Až také, že pod hradom som volal bratovi, že zajtra ráno musí prísť pre mňa, lebo nemôžem chodiť. Nakoniec som po tme dovliekol seba, bicykel aj 10 kilový batoh na hrad. Tematín je magická zrúcanina.Dobre tam bolo. Úplné ticho, hviezdy blízko, opekali sme klobásky, popíjal som výborný Alibernet, kamoš chudák na antibiotikách počúval moje výlevy a zúrivo prikladal. O polnoci sme zaliezli do stanu. Bolo 5 stupňov nad nulou. Ešte flašku by to chcelo.

Ráno som prišiel na to, prečo si šlachta stavala hrady vysoko. Jasné, že obrana, jasné, že signalizácia proti tureckým vpádom. Mám další dôvod. Ked pán velkomožný na Tematíne vstal, zazíval, vyšiel na terasu a skonštatoval, že ten šíry priestor okolo je jeho, musel mať skvelý pocit. Ja som ho mal už len pri tej predstave. A rozhodol som sa, že idem dalej! Koleno som provizórne obviazal a vyrazili sme. Ciel bol prejsť cez pohorie z západnej strany na východnú do Topoľčianského Podhradia, kde ako správne tušíte je další hrad. Južná časť Inovca je výborná na mountain bike. Výborné zjazdy, kopčeky okolo 500 m, rozkvitnuté lúky. Keby to koleno nebolelo, tak sa vyblbnem do bezvedomia. Cestou sme našli dedinku Nová Lehota, kde sme doplnili vodu a pokecali s miestnymi alkáčmi. Tých dopoludnia triaslo, tak prišli do obchodu na lahváča a cigarety. Vtipní boli. No a potom sme zablúdili. Namiesto do Podhradia sme došli do dediny Záhrady. Za ten 15 minútový zjazd to však stálo. Lenže Topolčianský hrad bol vysoko nad nami. Čo sme zliezli, museli by sme vyliezť. Už som na ňom pár krát bol, tak sme si ho pekne z dialky odfotili a s prehladom zamierili na Duchonku. Tam sme dali dlhšiu pauzu vyplnenú pár Plzňami a kapustovou polievku. Odtiaľ pozvolne zľahka po asfaltkách domov. Suma sumárum. Videl som 5 hradov, dva som dobyl, za dva dni som prešiel cca 110 km, z toho tretinu cez hory. Skvelý pocit, fotky a koleno na kašu

Čaute/ Lenny/ Kamzíky/ Dentálna niť/Playboy/ Pohoda/ Dubrovník/ kozy a Zuza

2008-07-09T10:27:00.008+02:00

Ako máte? Ja celkom fajn. Blog zanedbávam, lebo musím vypracovať jednu koncepciu, obsahovo ju naplniť, takže písania mám celkom dosť. Nesťažujem sa však, baví ma to. Bol som na Lennym Krawitzovi, bol presne taký ako som čakal a trochu lepší. Mal dobrých muzikantov, ktorých nechal jamovať, Rock n roll prekladal baladami a bol som prekvapený aký je dobrý spevák. Trochu mu závidím, celkom to vychytal, trendsetter jeden. Tak akurát to namiešal. Trochu sexsymbol, trochu rocker, tesne pred hranicou tepla, k tomu dobrý muzikant, no všetci mu to žerú. Tie jačiace davy pipiek by som si rád vychutnal. Are gonna gonna a way!!

Bol som na skrátenej hrebeňovke Nízkych Tatier. Čertovica- Donovaly. Cca 55 km za 2 dni. Ďumbier, Chopok, Dereše, X dalších kopcov, podvečerná hra svetla, kamzíky takmer na dotyk, halucinácie od únavy, chata Ďurková,pivo, guláš, prásky, spánok na zemi. Chladné ráno, Latiborská hola, Veľká Chochula, Čučoriedkový raj, brutálny zostup úpätím Prašivej o 600 výškových metrov a ako bonus 12 posledných kilometrov obrovskou lúkou a lesom. Skoro som skapal.

Inak som vcelku šťastný. Naposledy som si to uvedomil pred polhodinou, ked som pred zrkadlom mastil dentálnou niťou do rytmu kultsongu od Zony A .Všetko je na p.ču, všetko je na ko..ot!!! šalalalaliii

Včera som si kúpil prvý krát slovenskú mutáciu Playboya. Celkom dobrý biznis. Okrem pokrových kariet a dvd tam je aj fotoseriál s vyššie zobrazenou fešandou./Presne toto je typ krásy z ktorého mi idiotsky tečú sliny, strácam schopnosť sa vyjadrovať, mením sa na asertívneho pubertálneho trtka, stojí mi vták, čo neviem vôbec ovplyvniť, no nebezpečné.

A čo idem robiť? Do týždňa musím všetko dokončiť a idem na Pohodu. Dúfam sa mi podarí sa od šťastia tak nerozbiť ako minulý rok, ked som sa zobudil bez okuliarov a telefónu. To sa nemôže stať!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Potom vyrážame na taký haluz trip na Balaton, do Zahrebu, Plitvické jazerá, Tučepi, Dubrovník a späť cez Bosnu a Hercegovinu. Na to sa špecial teším. Dobrodružstvo. A potom ešte neviem, ale vymyslím.

Tak tak. Pohoda. Užívajte si aj vy. Želám pekné výlety, grillpárty, kvalitný chlast, ganju, orgazmy, good friends, tep zrýchlujúce lásky, sex, hory, more, koncerty. Ved jeLETO. Zaslúžime si.

Tak sa bavte blogspoťáci a neomalene sa tlačiac na pružné kozy objímam všetky blogspoťáčky. / Áno máte pravdu, objatie je prioritne motivované postrannými, zvrhlými, prirážacími úmyslami. L.E.T.O. Distingvovaný, gustiózny mladý muž som znova od 1.9(:

Váš Pollux

Ps. Podarilo sa mi samého seba presvedčiť, že Zuza ma vôbec nechápe, takže je fajn, že ma zrejme nechce./ Aj ked minule ma zjebala, že či nemôžem počkať na ňu a v kine si sadla vedľa mňa?? Nechápem, kedže mi pred časom, povedala, že nič nebude. Kdesi v podvedomí čakám, že ju budem ešte pár týždňov ignorovať a zamiluje sa do mňa. Štandardné, vzťahové, nasprostasté klišé, ktoré funguje. Dúfam, však že až v septembri, teraz sa mi to nechce riešiť, veď všetko je všade....

Všetko je inak

2008-11-11T20:50:00.007+01:00

Ahojte. Dlho som tu nebol a keby flašu španielského Tempranilla nepreložím Prossecom, tak sem ešte pár dní, kedže nechcem zavádzať, asi nič nenapíšem. Musím sa totiž zorientovať.
Zmenil sa mi život. Zľava hore, doprava, spätný chod, para roztrhla kotol a sever je dopoludnia na západe a poobede škandalózne na juhu. V skratke. Prišiel som o prísun peňazí a
kľudu a sem tam mám z toho euforie a sem tam depresie. A čká sa mi. Rakúsky job je tatam. Samozrejme germánsky korektne a s mastným odstupným. Milujem to tam, no čaká ma nová cca pätnásta životná etapa. Vzrušenie aj únava. Som starý pes a zase mám dilemu, ako sa budem živiť. K tomu ma v rozlete a odlete otravne brzdí moje čerstvo započaté štúdium.
Povedal som si, že si teda idem splniť sen. Médiá, literatúra. Externe píšem poviedky, fejtóny a glosy pre dva renomované lajfstajlové časopisy. Baví ma to a vôbec z toho nevyžijem.
Kedže som kade tade pozarábal trochu peňazí, povolil som si pár mesačné prázdniny. Striedavo žijem v rodnom malomeste a v mojom Bratislavskom doupěti, ktore sa mimochodom veľmi zdarne profiluje. Žije tu 1,5 harmonického páru gayov, dlhoročná parťáčka Bábika, čivava Zaira a ja. Great!! A zároveň veľká sranda.
Paradoxne/ na šťastie/ som prestal ortodoxne žúrovať. Trčím vždy v jednom z domovov, športujem/ sauna a tak/ píšem seminárne práce, pri ktorých šediviem kvôli jeblému bazírovaniu na rozsahu, forme, počte znakov atd. /Verím, že to má nejaký výchovný účel, ale ja som fakt asi starý a hlavne zvyknutý riešiť podstatu vecí a nie formu./ Inak žijem v zásade striedmo a v médiách vyhlasujem, že usilovne píšem svoju prvú knihu. Ono ju ešte až tak nepíšem, no robím si veľa poznámok.
Situácia jeveselšia v citovej sfére. Momentálne voniam trom krásnym, zaujímavým, inteligentným ženám. Mám ich rád.
Tož krátky report z posledných piatich týždňov. Ak sa nezadarí, ak ma naserie/ poserie škola, lásky a nenaplnia sa pracovné ambície, mám otvorené zadné vrátka. Zacvakám si školu a pracovné víza v Austrálii. No uvidíme. Držte palce please. Váš Pollux

Toto už je priveľa

2008-10-07T17:48:00.004+02:00

Práve som si pozrel video, kde sa Jano Slota zase ukázal. Teraz ma už, ale presvedčil. Ved on to robí úplne premyslene, chladnokrvne a opätovne. Ťaží z toho, že ukáže lúze, že aj taky ...ot ako sú oni môže mať Bentley, Cayenne, lietadlo a mladú ženu. Dáva im pocit spolupatričnosti. Jožko si povie. Ej pozri sa Ďuro. Jano S. to je taký kar ako ja. Ked sa ...jebe trepe ....viny presne ako ja. A kam to dotiahol! Pozri. Paráda! Veľkej skupine občanov sa páči, že chlasce, kradne a predvádza sa. Podľa mňa je s Ficom dohodnutý. Loví v najnižšej vrstve a Robo vyzerá v jeho zrkadle ako najdistingvovanejší politik v Európe. A získava body vo vyššej vrstve. Obidvom to vyhovuje. Nech mi nikto nehovorí, že náš razantný pán premiér, by mu toto škandalózne chovanie nevedel zatrhnúť! Ale on sa nám tentokrát iba cnostne zapýri, dištancuje sa a nič. Bull shit! Ved, ale toto už nie je sranda. Vyzeráme ako kokoti. Ved keby niekto vyhlasoval o mojej žene, matke, kamarátke, že je strapatá chudera a rastú jej fúzy, tak mu rozbijem hubu. A on to ešte vedome opakuje pred kamerami. Predseda koaličnej strany o ministerke susedného štátu. To to to..ja nemám slov. Hanba Slovensku, že si toto môže niektorý politik dovoliť. On sa musí strašne doma smiať. Všetko, aj to jeho./ Budem úprimný ako vždy, ríbezlového vína som si dal/ je presne vykalkulované. Viete čo pil Slota v jednom bare v Žiline? Martell. Za 5 litrov panáka. Šašo! a tu vytiahne ríbezlák, na háved sprostú, ktorá mu to žere. Musel sa v tej helikoptére ujebávať. Inak všetka česť! On to celé pochopil prvý. Génius! Ba marketingový zázrak. Charakterne, rovno povedal, že slovenský národ je geneticky sprostý. A tak sa k nemu chová.A žerú mu to! Ští z terasy reštiky, disponuje neuveriteľným nevysvetleným majetkom, chová sa ako posledný chruňo, nikomu nič nevysvetluje, všetkých obviňuje a sedí si v koaličnej rade a percenta rastú.
Jaj ja som vlastne zabudol, že sa k politike nechcem vyjadrovať, sorry, ale toto mi fakt zrýchlilo krvný obeh.

Šlak ma trafí!

2008-10-04T13:06:00.002+02:00

V poslednom čase randím s členkou top manažmentu istého holdingu, šefredaktorkou úspešného časopisu a ešte s kunshistoričkou zodpovednou za organizáciu jedneho z najrenomovanejších kultúrnych podujatí na Slovensku. Chcem však obyčajnú študentku, predavačku Zuzu. Tá ma však nechce. No nedrblo by vás z toho? Oj ťažko to nesiem...

Flákači a flamenderi

2008-09-04T20:24:00.009+02:00

Práve som dochatoval s mojou pracovnou kamarátkou. Zlatá baba, strašný dríč! Má 26, jednu univerzitu na Slovensku, druhú v Usa. Prekladá, fotí, píše. Momentálne kreuje slovenskú mutáciu známeho magazínu a spí hádam 4 hodiny denne. Poňala to ako osobnú výzvu a chce to tak. Dúfam, že sa zastaví, kým skolabuje.

V styku s workáčmi sa vždy cítim divne. Mám pocit viny, že nemám pocit viny, že nie som ako oni. Mám strach! Vidím to od detstva. Ten tlak. Stále rastie. Všade sa znižujú náklady a zvyšuje produktivita. Všade hladní vlci, každý je nahraditeľný. Medzi týmito besnými piraňami nevinne splývame my. Flákači a flamenderi. A je nás veru dosť. Profesionálne kamuflujeme, simulujeme, ked nás raz za čas niečo nadchne a zamakáme, tak to potom do nemoty propagujeme. Veľa marodíme. Boh nam dal talent a tak zatiaľ všetci s prehľadom systém uhrávame. A veru podaktorí výborní flákači sa flákajú na neuveriteľne vysokých postoch. Ale ked nám na to raz prídu!!! Nuž, budeme musieť niečo vymyslieť... My, zatiaľ bezdetní, môžme napríklad zobrať pár tisíc eur a odtrepať sa na pár rokov do Indie. Na krásne pláže v Goa. A ked prídu monzúny? Nič sa nedeje. Pôjdeme si pozrieť Himaláje.

Poslední budú prvými a prví ??

2008-09-09T17:52:00.011+02:00

Akosi ma dnes šlak triafa. Pobehujem, surfujem, vybavujem, ale nič poriadne. Mám cestovnú horúčku, teším sa na Slovensko, Kikača a Štiavnicu. Roboty mám fúru, ale asi už dnes toho veľa neurobím. Tak aspoň popísmenkujem

Dostala sa ku mne prekvapivá, smutná správa. Môj známy K.P sedí v base. Najprv som neveril, ale je to tak. Je to presne ten K.P kvôli ktorému sa pred 6tymi rokmi moja zásadná vtedajšia love, na zlomok sekundy na mňa pozrela zo spýtavým pohľadom. "Prečo to aj ty nemáš???" K.P mal 24 ako ja. K tomu mal tri prosperujúce obchody s oblečením, sľubne sa rozbiehajúcu počítačovú firmu, nového Passata v koži, trojizbový byt a vysokoškolský titul. Závisť je veru biedna vlastnosť, ale doteraz si pamätám ten brutálny poryv závisti a zlosti, čo mnou vtedy prešiel. K.P sa zo svojou frajerkou oženil a splodili spolu nádherné dieťa. Idylka ako z katalógu. Nejak sa mi potom logicky vyparil zo života, len občasne som počul divné správy.
Boli pravdivé. Chalan sa dal na fet. Na blbý pervitin. Musela v ňom byť nejaká systémová chyba, lebo predsa inteligentný človek s pudom sebazáchovy sa nebude pchať chemickým humusom. Ten síce na začiatku robí dobre, človek má nekonečnú energiu a pocit, že všetko parádne zvláda a stíha. Lenže potom sa 20 hodín klepe na dojazdoch. Už len kvôli tomuto nechápem, prečo to niekto berie. Po čase pervitin spraví z človeka vypočítavú sviňu bez citov, neskôr sa mu vyhodia pupáky z chémie po ksichte, vypadajú zuby, orgány pomaly vypovedajú a v poslednej fáze mu toxický perkelt totálne rozšróbuje osobnosť. V konečnom štádiu končia pretekári ako jemné, pikom prežiarené bytosti s schizofreniou, paranojami a žltými flakmi na trenkách v blázincoch, alebo v basách. Ide to zhruba v tomto poradí. Kdesi v polovici tohto procesu, je bod, ktorý ked človek prekročí už nikdy nebude ako predtým. Jeho psychika, osobnosť sa trvale zmení. Už nevidí veci reálne, ale subjektívne. Svojim feťáckym pohľadom. Každý mu chúďatku ubližuje a nikto nemá šancu mu to vysvetliť. Tento stav je nezvratný. Mozog pikera po smrti je ako deravá špongia.
Toto všetko sú notoricky známe fakty a v mojom rodnom meste, ktoré pred pár rokmi postihla mohutná pervitinová vlna/ ako ostatne celé Slovensko/, bolo vidieť už vtedy pár odstrašujúcich príkladov.

Nerozumiem, prečo K.P, ktorý mal všetko, do toho tak vletel! Šialené!! Obchody nezásoboval, takže krachli, firma detto, kopa dlhov, byt predaný, Passat rozbitý, žena od neho ušla, jeho mama to nezvládla, spáchala samovraždu a on je v base. Najšialenejšie je to, že K.P je úplne presvedčený, že to niekto naňho ušil, /hlavná podozrivá je jeho žena/, všetci mu chcú zle a ON- KRESŤAN JE V TOM ÚPLNE NEVINNE! A nikto mu to nevyvraví.

Ako z nejakého dosť blbého béčkového filmu. Brr

B. Štiavnica/ Genius loci

2008-09-06T13:44:00.006+02:00

Tak sa to práve potvrdilo. Priletí Kikač z Londýna a ideme na víkend do Štiavnice! Do karát nám hrá aj T-mobile, ktorý práve vtedy organizuje v Štiavnici akciu Music city, takže budú aj koncertíky po meste. Však všetko dôkladne pozrieme a povymetáme. Oj, teším sa na Čajovňu na klopačke, Art café a kura s medom a orechami v hoteli Salamander. Milujem toto mesto aj ľudí v ňom. V sobotu si vybehneme na Sitno a v nedelu sa budeme spamätávať v Aquaparku vo Vyhniach. Je fajn mať sa na čo tešiť. Len dúfam, že tropické počasie posledných dní nevystrieda intenzívny dážd. A potom to bude parádna rozlúčka z letom.

Persepolis

2008-08-30T15:40:00.006+02:00

Tak som znova zhrabol zopár filmov od známych. Jeden z nich je pre mňa úplne neznámy titul Persepolis. Pustil som ho a... po dvoch minutách ho vypol. Nejaké infantilné vtáčiky tam poletovali. Nejaká blbosť hovorím si a pustil som si Almodovarov Volver. Ten je dobrý, ale práve teraz som zistil, že aj tento čiernobiely, francúzsky animáč je tučný dosť. Hustý a silný. Hlavne drsnou, pod kožu lezúcou autenticitou a autobiografickosťou. Máloktorému filmu som tak veril, že je pravdivý. Ide o životnú story Marjany Satrapi, iránskej výtvarníčky /kapánek aj feministky/žijúcej vo Francúzsku. Film je natočený a vychádza obsahovo aj graficky z rovnomenného autorkinho komiksu.
Príbeh začína v roku 1979 počas moslimskej revolúcie, kedy iránci zvrhli svojho prozápadne orientovaného šacha. Očarení ideami marxizmu leninizmu chceli krásny svet, kde sú si všetci rovní/mmm my v našom geografickom priestore by sme vedeli porozprávať/, no osud chcel, že namiesto komunistov sa dostali k moci ortodoxní moslimovia. Tí nezaháľali a ortodoxné výklady koránu aplikovali rovno do praxe. Nič moc perspektíva pre duše slobodomyselné a hýrivé. Mariana pochádzala z osvietenej rodiny a od detstva mala slabosť NA- Robím, čo pokladám za správne! A- Vyjadrujem svoj názor na plnú hubu!
Rada sa pretrčala v teniskách adidas, v tričkách Punk is not death, pokútne kupovala predražené kazety Iron Maiden a vykrikovala na učiteľky, že klamú o svetlých dneskajškoch, kedže za šacha bolo 3000 politických väzňov a teraz ich je 30OOOO. V pozadí tohto celého bežala nezmyselná 8ročná vojna s Irakom v ktorej padlo milión ľudí a nikto z nich vlastne nevedel prečo. Vo vojne sa stratili aj posledné zvyšky glancu stredovekej, kultúrnej Perzie. Naopak USA svoj dolár glanc ešte viac naleštili, kedže ako vyšlo neskôr najavo, fiškusi podporovali, tzn predávali zbrane obom stranám. Tento geniálny obchod dozdobila ešte čerešnička vo forme dodatočného multiplikačného efektu v 90tych rokoch, ked amíci naleteli na Saddáma s ich zbraňami a ten sa bránil tiež ich zbraňami, ktoré mu predtým predali. No proste učebnicový businnes pre zbrojárske koncerny.

No, ale späť k Marjane. Tú jej rodičia po pár nevyhnutných prúseroch uznali za vhodné poslať do Európy, kedže v Iráne nemala veľké šance na prežitie. 14ročná Marjana letela do francúzskej školy vo Viedni. Kapitalizmus ju očaroval, plné supermarkety pobláznili. Chodila von s punkáčmi, skákala po kluboch, pochlastávala a húlila ganju. Dospela. Najprv sa zamilovala do homosexuála, potom do skrachovaného kvázi spisovateľa, ktorému musela kupovať trávu a ktorý ju na oplátku podviedol. Nešťastná, nepochopená a nechápajúca sa cítila ako z inej planéty. A všetkým to aj hovorila./ Tu bolo zopár strihov v zmysle, ako určité veci zo západného sveta nikdy nepochopí a tie reprezentujú ukážky ako si rakušáci s rozžiarenými očami honia nad starou monarchiou a následne prestrih na bruchatého burana v Alpách, ako takisto z rozžiarenými očami jódluje nejaký strašný blábol. Toto ma čisto subjektívnych dôvodov špeciálne potešilo(:/
Marjana skončila z bronchitídou na ulici a duševne aj finančne skrachovaná sa vrátila do Teheránu. Lenže chyba, tu sa cítila ako z inej planéty tiež. Tak sa trochu prestrelila tabletkami, zalietala si v tuneli medzi TU a TAM, niekde medzitým došlo k transcendentálnemu zážitku z bohom, ktorý jej vysvetlil, že ešte teda nie. Tak sa rozhodla bojovať. Našla silu zmeniť prístup k svetu, začala chodiť na univerzitu, na tajné žúry po bytoch a zase sa zamilovala. Kedže sa v Teheráne veľmi zle randí, tak sa za milovaného Rezu vydala. /Tu ešte musím pripomenúť výbornú postavu a to Marjaninu babku po ktorej zdedila väčšinu svojich "introvertných" vlastností/
Prebehol další rok, láska bola tatam a Marjanna sa definitívne rozhodla odísť od manžela a aj s rodnej krajiny, kedže zistila, že v dnešnom Iráne sa nedá byť ani len vnútorne slobodný. Odišla z požehnaním svojej rodiny, ktorá ju zaprisahala, aby sa už nikdy nevrátila a babka jej oznámila, že je na ňu hrdá.
Išla do Francúzska, kde za krátky čas vytvorila komiks, ktorý bol natoľko iný, že vzbudil medzinárodnú pozornosť a podľa neho vznikol aj tento film. Babička sa žiaľ úspechu vnučky o ktorom vôbec nepochybovala, nedožila.

Hmm, ako to tu tak po sebe čítam, dúfam, že vás týmto paškvilom od filmu neodradím, kedže PERSEPOLIS je fakt silný a po mnohých stránkach jedinečný film. Ja som sa však pri písaní náhodou bavil, tak nefrflite!!!!!!!(:!!!!!!!!!!Alebo frflite, ale si to pozrite

Hlásim tučné leto 08

2008-09-03T09:45:00.017+02:00

Včera podvečer som si vybehol na najbližší kopec v mojom rakúskom azyle. Slniečko svietilo, ale neoklamalo ma ani na okamih. Vonia jeseň, bazén je už nepríjemne studený. Vzduch má inú kvalitu. Zmena, vcelku sa teším. Budeme sa viacvrstvovo obliekať, bude sa viac húliť, budem chodiť na bicykli do farebných lesov. Odštartujem saunovú a divadelnú sezónu. Aj na blogspote to za chladných daždivých dní obživne. Vtipná novinka/hlavne pre mňa/ je, že po 12tich rokoch "idem byť študent". To všetko je pred nami. Leto 2008 je za nami. Ušlo ako voda. Zosumarizujem základné body, kým nezabudnem.
Jún
- Dvojdňová bike tour po hradoch Považského Inovca
- Hrebeňovka Nízkych Tatier
- Bažant na Mlynoch, ktorý dopadol neslávne. Škandalózne som sa ožral.
- Koncert Lennyho Krawitza bol lepší ako som čakal
Júl
- Pohoda- V Trenčíne som bol asi šiesty krát. Tento ročník bol najlepší. Jednak organizácia aj program je z roka na rok našlapanejší, jednak som sa striktne vyhýbal destilátom. Ostatné napružovače som plánoval celkom vypustiť, ibaže som neplánovane stretol starého kamoša a dostal som nejaké hríby, sakel ganje a koleso. Nuž čo s tým... Pecky- Sean kutis egypt 80, King Solomon Bourke, Hiromi, The Toasters, Gossip, Erik sumo band. Dobré koncerty zahral aj Polemic, The Prostitutes, Nvotová. Zaujali Longital aj Funny fellows. Prvý krát som sa dostal aj k nejakým diskusiám. Pohoda- v pohode.
- Road trip v Chorvátsku- Môj prístup k dobrej dovolenke je- Ani len kvasiť- Ani v kuse behať. Tak sme to skombinovali. Videl som a ochutnal toto.1 den- Komárno, Balaton. 2. den-Zahreb, príchod na Plitvické jazerá, 3.den- Celý den na jazerách. Tie su nabité pozitívnou energiou a neskutočne modré. Ani som si nevšimol, že pol dňa na mňa pršalo.4 den-Cca 300 km presun vnútrozemím na Makarskú rivieru. Znaky nedávnej vojny vidieť na každom kroku. Base camp v Živogošče, 5 den. Výlet do starého Dubrovníka, 6. den výkvas na pláži, 7. den- Výlet lodou na Korčulu. 8.den- Obed v Tučepi, káva v Trogire, noc pri Primoštene v nádhernom kampe s najčistejšou vodou. 9. den- Obed v Šibeniku, noc v kampe v St.Petar.10. den. Čiara domov. Hm. Ono to takto znie uponáhlane, ale ja to tak mám rád. Každý den sme veľa videli, ale aj papali, kúpali sa, aj žúrovali. Pecka.
August.
Sa niesol v znamení 10 dňových osláv mojich narodenín. Dostal som flašu Whisky, slivovice, lístky na koncert, dve kolesá a poobedie s Porsche Boxster. Takmer som sa ustretal a upil k smrti. Začalo to
Týždňom v Blave. Bol som na vernisáži na lodi, na flamengo v starej radnici, bary vyratúvať nebudem(:, spomeniem len výbornú žúrku v Channels. Boli sme na krátkom gastronomickom výlete v Madarsku, .
Pár dní v rodnom meste. Stadial som si odskočil s kozatou susedou na romantický výlet do Ledníc a Valtíc. Zoorganizoval som mojito párty na záhrade a bol som v saune po pár mesiacoch. Posledný večer som bol v kine na Báthory a som vcelku rád, že som už v robote, lebo predsa len som už starší človek a pečeň je len jedna.

Takže takéto som mal leto. Samozrejme nebol to len čistý Fun. Práca a temné zákutia mojej psychiky mi tiež sem tam dali o sebe vedieť. Depky aj pocity márnosti. Už sme si na seba zvykli. Inak utvrdzujem sa v tom, že trochu jebe každému, len väčšina ľudí sa nad tým v živote nezamyslí a už vôbec si to nepripustí. Otupie, zhrubne a odrazu je na svete kokot jak rampa! Ani si nevšimnete kedy! Je to úlet, ale paradoxne ma stavy strážia. Vidím ich aj na ľudoch a myslím, že som viacerým toto leto pomohol, ked to potrebovali a nikto to nevidel.To teší. Radšej budem krehký schízak ako nejaký otupený Ochmoň! Určite si viac všimnem a zažijem. To už je však iná téma.

V rámci mojich obmedzených možností to bolo tučné leto. Som spokojný. Dva palce hore! Rovnako ako posledných x liet. Na prasenie mám proste talent. A čo vy? Aké bolo to vaše?

O Maďaroch

2008-08-09T09:58:00.009+02:00

Ako som extrémne hekticky frčal z dovolenky, tak extrémne plantavo som na ňu išiel. Prvý deň som došiel prosím pekne na Balaton. Prvá pauzička v Komárne. Viac krát som týmto mestom prechádzal, nikdy som v ňom nebol. Tak prečo si ho nepozrieť, nedať si tam obed. Zaparkoval som trošku od veci. Pýtam sa prvého okoloidúceho, vyholeného a hrubokrkého, že kde je Nové námestie Európy. Strašne bol zlatý. Starostlivo mi to pre istotu dva krát vysvetlil. Mal úplne veselý akcent. Zlepšil mi náladu.

Viete, že Komárno je jedno z najkrajších slovenských miest? Strategická poloha, sútok Váhu z Dunajom, veľká pevnosť a rozľahlé historické centrum. Také uličkovité, také mám rád. Nemám rád centrá, kde je námestie veľkosti letiska a okolo nič. Mám rád malé námestíčka, prepojené úzkymi uličkami, ktoré skrývajú tajomstvá, ktoré nemôžem nechať neobjavené. Ľudia v kníhkupectve/ áno mali tam aj slovenské knihy/, či v reštaurácii boli milí a ochotní. Margherita bola výborná a prenikavé oko ženskej časti posádky odhalilo, že sedíme na terase postavenej podľa zásad Feng shui. Komárno je v pohode. Vid foto.

Vec ktorou som, ale najviac nadšený je maďarské dopravné značenie. Úžasné. Napriek tomu, že majú dialnicu modrú a cestu zelenú. Už pred vjazdom do veľkého mesta mi veľká tabuľa ukazuje ako ho celé prejdem. Na každom kruháči, križovatke ďalšia, ubezpečujúca návesť. Neviem či to majú tak premakané, tabule vyrába firma brata ministra dopravy, alebo ja mám maďarskú logiku, každopádne si to neviem vynachváliť./ Napr. v Chorvátsku som zo dva krát vypenil.Idem zo Splitu. Tabule ma vedú na dialnicu, cestu číslo 8. tzn starú Jadranskú ktorou chcem ísť do Trogiru a ešte jednu do vnútrozemia. Prvý bol zlez na dialnicu. Idem samozrejme dalej. Potom už zlez, či križovatka nebola. Len cesta do vnútrozemia. Po 20tich km sa mi to už nezdalo a otočil som sa. Bezradne som odbočil na dialnicu. A čo vám nevidím. Cestu č. 8. Len ju zabudli na tabulu označiť/

Cesty v Madarsku samozrejme rozbité, ako v celom ost bloku. Úmyselne sme išli treťotriednymi okreskami pozorovali sme život, zistili sme, že aj maďari majú hory/ porovnal by som ich s Považským Inovcom/ na horách hrady a pod hradmi Čardy. V tých varili výborne a lacno. Maďarská nočná mora, komunikácia nebola problém. V službách sa dalo Anglicky, nemecky dohovoriť všade. Eurami aj kartou sa pri Balatone, aj v reštauráciách po ceste tiež dalo bez problémov platiť. Bolo mi tam celkovo sympaticky.

Som rád, že sme Maďarsko hospodársky predbehli. Zaslúžime si to a pofúka to staré traumy, boliestky. Myslím si však, že za krátky čas Maďarov ten ich politický marazmus nasere a príde k zmene/ Prehlásenie premiera, že už dva roky nerobí vláda nič iné len klame národ je dosť hardcore aj v stredoeurópskych končinách/. A Maďari na mňa nepôsobili ako kokoti.

To by som vážne nepovedal

2008-08-01T20:22:00.004+02:00

Tak som znova v robote. Po Pohode ktorú som si užil a celú si ju pamätám, som vyrazil smer Hrvatska. Krížom krážom, zmysly sa bezuzdne pásli. O festivale aj Chorvátsku ešte napíšem. Teraz nevládzem, som vyflusnutý. V stredu ráno som sa vykúpal na Makarskej, sadol som do auta a šoféroval som sa 1000 km domov. Vybalil som ruksak, zbalil ruksak, tri hodiny som pospal a šup do dalšieho auta a 300 km do práce. Nejak som prežil, dnes v noci som spal ako zabitý. Ráno ma drapla strašná depka. Šedý svet, rutina, malý neúspech, fuj, nechce sa mi žiť. Sem tam ma to chytí. Som obrnený pankhart s krehkou psychikou. Dáva mi to veľa schopností, ale občas príde takéto ráno a ja môžem len dýchať. Prejde to, len to musím odžiť. Je to viac o chemických procesoch v mozgu ako o vonkajších príčinách. Takže si idem pustiť nejakú muziku a simulovať činnosť.
Tu musím podotknúť, že čo sa hudby týka sa pokladám za slobodného, nebloknutého a vcelku rozhladeného. Muziku si ordinujem tak, že sa hrabem v zozname a čo vo mne zarezonuje, to býva na danú náladu to pravé. Vždy sa mi zdalo smiešne a totálne ochudobnujúce sa obmedzovať štýlmi.
Dnes nerezonovalo nič. Bezradne som sa hrabal v laptope a našiel som, že H 16. Nový album Čísla nepustia. A to tu čo robí??? Jasné! Laptop mal požičaný môj malý brat. Soplák drzý! Náhodne kliknem. Celkom príjemný, but very simply podmaz. Chvílu počúvam a zistím, že on rapuje o stavoch, ktoré ja práve prežívam. V dalšom tracku ma povzbudí. Do konca albumu depka zmizla. Americký gangsta hip hop ma vždy sral, o slovenskom bez tradície ani nehovorím. Beriem tak akurát Buck 65 a jasné, že Beastie boys. Predpokladám, že H16 sú asi tridsiatnici ako ja. Je to hip hop, takže je to nabubralo mapičistické, ale prisám bohu k veci!! Zistil som, že s 90% myšlienok súhlasím. Pravdu majú! Netvrdím, že to budem počúvať každý deň, ale DNES MA SPASIL SLOVENSKY HIPHOP!

Stabilizačná nedela or Takto to mám rád

2008-08-03T13:12:00.008+02:00

Dnešok mám vyhradený na definitívnu harmonizáciu tela a duše po krkolomnom skoku z Jadranu rovno do roboty. Nerobím nič! Výkvas, chillout. Bol som na obedík. Mäsový vývar ako od mamy. Parížske rezne s ryžou z hráškom. K tomu pohár voňavého Veltlínu. Tu v Rakúsku robia najlepšie Veltlíny na svete. Dlho to trvalo kým som sa naň odhodlal. Som poznačený starou traumou zo študentských lacných Veltlínov, čo boli vždy strašne kyselé svinstvá. Aj to už nie je na šťastie pravda. Máločo sa v rodnej zemi tak dynamicky rozvíja ako vinárstvo. Po šniclách jablková štrúdla a kávička. K nej sa na mňa extra často usmievala škaredá odfarbená turecká čašníčka. No čo! Ked už na ego neprší, tak aspoň kvapká. Účet 20 eur. No nedopraj si!
Teraz kvasím doma. Otvoril som jedinú flašku, čo tu mám. Zweigelt, čo je špecifický Rakúsky výmysel, kríženec Frankovky a Svätovavrineckého. Kabinetná flaška z vinárstva Karla a Helgy Maglockovcov z údolia Wachau. Môj šéf už roky odberá od nich veľké objemy vín, tak sa často aj mne újde kartónik za skvelú cenu. Z Wachau pochádza najlepšie rakúske víno a marhule. Nemám rád Frankovky, čo je na Slovensku skoro smrtelný hriech. Mám radšej ťažšie, južnejšie a hlbšie moky ako sú Shiraz, Cabernety či Tempranillo. St.Laurent alias Svätovavrinecké býva mojou spásou v Bratislavských viechach. Zweigelt je taký svieži kompromis. Do čerta! Flaška bude málo! Púšťam si džezíky, pozerám si veci na nete, sem tam schrúmem pár estetických a pre Markéza typicky prekvapivých stránok Lásky za času cholery. Mám rád moje hedonistickointelektuálne prasenie. Som sa v tom vypracoval. Chýba mi už len dlhé tiahle maznavé milovanie a možno dobrý, dlhý joint s tabakom. Hm. Podvečer si pôjdem zaplávať a potom asi na zmrzlinový pohár za tureckou čašníčkou. A Ked nič nebude, tak tu mám kopu porna a... V tom som sa tiež vypracoval. Mám rád dotiahnuté veci a istotu rafinovano ukojených chtíčov.

Kedže vás mám rád!

2008-08-06T12:43:00.003+02:00

Tak dávam na známosť širokej verejnosti, že od 7.8 do 3.9 majú v rakúskom Metre Jim Beam, Four Roses a Johnie Wolker red label po 10 EUR!!!!!!!!!!!!! Niečo mi tam prosím nechajte!!!!!(:
pozn. Neviem ako je to s akciami v Metre. Či sú celoplošné, alebo len v rámci štátu??? Ja mám našťastie Metro vo Viedni po ceste(-:

Pohoda je v pohode

2008-08-03T08:51:00.006+02:00

Teraz ani nie tak o programe ako o organizácii. Na Pohodu chodím s prestávkami 10 rokov a ten fesťák sa stále vyvíja. Fandím Kaščákovi and spol. a pri každej vychytávke im mám chuť zatlieskať. Mňa totiž baví a viem oceniť a vážiť si ,
- ked ma ráno v stane zobudí rezkým pochodom Funny Fellows
- ked môžem priamo z fesťáku poslať zadarmo pohladnicu priateľom.
- ked si môžem v určitej zóne stiahnuť cez Bluetooth program a informácie do mobilu.
- ked zdravotná poisťovna sponzorne refresh stan, kde je ticho, chilloutové ležadlá, ventilátory, rosavátory/ alebo ako sa to volá. Môžem si tam dať vyprošťovací šumák zadara, alebo parádny ovocný refresh drink za pár peňazí. Zberná stanica pre prešlahnutých, alebo len spotených, oboch sa na fesťáku nájde dosť
- ked sa mám kde vysrať/pardón defekovať.
- Už viem oceniť aj toľko diskutovaný zákaz predaja destilátov v areáli. Zjetých je tam aj tak dosť. Ja som celý fesťák/ prvý krát/ prežil na kýbloch strikov a vďaka tomu si ho celý pamätám.
- Mne sa dokonca páči aj snaha separovať odpad./ Tož na všetko treba dozrieť(:.
- Páči sa mi, ked sa chcem roztrojiť, kedže nemôžem byť naraz na Uncle, Ive Bittovej aj Tosh Meets Marley a všetci sa mi zdajú zúfalo nevyhnutní.
No to už som pri programe a o tom inokedy.
Každopádne ďakujem Kaščákovmu ansáblu, ktorý dokazuje, že neúnavne makať na dobrých veciach zmysel má, dokonca to ľudia vedia oceniť, dajú sa strhnúť a celé to pri správnom poňatí dokáže aj zarábať. Klobúk dole... Thanxxxxxxxxxxx

Tara fuki

2008-08-03T11:21:00.002+02:00

Tak som zase zbohatol o gigabajt hudby. Zbožnujem ten slastný majetnícky pocit, ked získam kopu muziky, alebo filmov. Práve počúvam polskú kapelku Tara fuki. Konštatujem, že napriek mojej značnej alergii na polštinu / Uznajte národ, ktorý nazve podprsenku Bustonoš a nesúloží, ale perdzolí, nie je celkom v poriadku/ sa mi to fest páči. Taká ľahšia Iva Bitová to je. Veľmi príjemné...