sobota 20. decembra 2008

Peklo a retro obchod

Mám nový bočný job v jednom časáku. Hlavná robota z toho asi nebude, čo ma trochu štve, lebo tým pádom naháňanie sa po divnom tvorovi z názvom zamestnávateľ pokračuje. Nie však o tom chcem.
Redakcia sedí neďaleko Amerického námestia. Reštík je v okolí dosť a tak ma prekvapilo, ked ma značková šefredaktorka, kamoška bez mihnutia oka zobrala na obed do ošarpaného pajzlu na rohu. Otvoríme dvere, dym mi jednu zavesil a moje pankáčske ja radosťou poskočilo. Pár zarastených štamgastov si dávalo obedné menu pivo, borovička, dvaja hádzali mince do automatu a ostatní bez slova pozerali na telku. Ako by som sa ocitol v Uhrovskom Podhradí. Iba cigáň Čačo chýba. Za pípou na dodržiavanie spoločenských noriem autoritatívne dohliada krčmár z impozantným bruchom.
Otvoríme lietačky a sme vo fajčiarskej jedálni. Žlté závesy zakonzervované dymom z miliardy cigariet. Osadenstvo- nečakané. Vyoblekovaní ľudia z firiem okolo a zopár študentov. Pivo, becherovka, pohár vína, káva, noviny, rozhovory. Tie pri našom vstupe na sekundu utíchli. Nie nie, nie je to tým, že som Rambo, to len kamoška je sexbomba. Prešla ako pávica týmto defilé a už sme v treťej komnate.
Waw. Čistá nezasmradená komančovská jedáleň vyzdobená pestrou zmesou obrazov a ľudí. Čašníčka je teta v kostýme, pozdraví nás a natešená ukáže fotku svojho čerstvého vnuka. Menu je napísané na tabuli. Objednávame, obratom dostávame a tu je pes zakopaný. BOhovsky tu varia! Či som si dal kurací špíz, bolonské špagety alebo plnenú zemiakovú placku, všetko chutilo dobre a domácky. Pre úpný retro zážitok doporučujem prejsť cez električkovú trať a kúpiť si kremeš alebo Rumbu v retro potravinách. Komančovské regále, zrkadlá proti zlodejom nad nimi, no paráda. Skvelý marketingový nápad alebo prirodzená realita? Neviem, ale petíciu za zachovanie soc dizajnu predajne kedykoľvek podpíšem. No teraz som už hladný a idem jesť. Do pekla, kam inam.
Ps. Peklo je na rohu Sasinkovej a volá sa U Hemi.