Persepolis

Tak som znova zhrabol zopár filmov od známych. Jeden z nich je pre mňa úplne neznámy titul Persepolis. Pustil som ho a... po dvoch minutách ho vypol. Nejaké infantilné vtáčiky tam poletovali. Nejaká blbosť hovorím si a pustil som si Almodovarov Volver. Ten je dobrý, ale práve teraz som zistil, že aj tento čiernobiely, francúzsky animáč je tučný dosť. Hustý a silný. Hlavne drsnou, pod kožu lezúcou autenticitou a autobiografickosťou. Máloktorému filmu som tak veril, že je pravdivý. Ide o životnú story Marjany Satrapi, iránskej výtvarníčky /kapánek aj feministky/žijúcej vo Francúzsku. Film je natočený a vychádza obsahovo aj graficky z rovnomenného autorkinho komiksu.
Príbeh začína v roku 1979 počas moslimskej revolúcie, kedy iránci zvrhli svojho prozápadne orientovaného šacha. Očarení ideami marxizmu leninizmu chceli krásny svet, kde sú si všetci rovní/mmm my v našom geografickom priestore by sme vedeli porozprávať/, no osud chcel, že namiesto komunistov sa dostali k moci ortodoxní moslimovia. Tí nezaháľali a ortodoxné výklady koránu aplikovali rovno do praxe. Nič moc perspektíva pre duše slobodomyselné a hýrivé. Mariana pochádzala z osvietenej rodiny a od detstva mala slabosť NA- Robím, čo pokladám za správne! A- Vyjadrujem svoj názor na plnú hubu!
Rada sa pretrčala v teniskách adidas, v tričkách Punk is not death, pokútne kupovala predražené kazety Iron Maiden a vykrikovala na učiteľky, že klamú o svetlých dneskajškoch, kedže za šacha bolo 3000 politických väzňov a teraz ich je 30OOOO. V pozadí tohto celého bežala nezmyselná 8ročná vojna s Irakom v ktorej padlo milión ľudí a nikto z nich vlastne nevedel prečo. Vo vojne sa stratili aj posledné zvyšky glancu stredovekej, kultúrnej Perzie. Naopak USA svoj dolár glanc ešte viac naleštili, kedže ako vyšlo neskôr najavo, fiškusi podporovali, tzn predávali zbrane obom stranám. Tento geniálny obchod dozdobila ešte čerešnička vo forme dodatočného multiplikačného efektu v 90tych rokoch, ked amíci naleteli na Saddáma s ich zbraňami a ten sa bránil tiež ich zbraňami, ktoré mu predtým predali. No proste učebnicový businnes pre zbrojárske koncerny.

No, ale späť k Marjane. Tú jej rodičia po pár nevyhnutných prúseroch uznali za vhodné poslať do Európy, kedže v Iráne nemala veľké šance na prežitie. 14ročná Marjana letela do francúzskej školy vo Viedni. Kapitalizmus ju očaroval, plné supermarkety pobláznili. Chodila von s punkáčmi, skákala po kluboch, pochlastávala a húlila ganju. Dospela. Najprv sa zamilovala do homosexuála, potom do skrachovaného kvázi spisovateľa, ktorému musela kupovať trávu a ktorý ju na oplátku podviedol. Nešťastná, nepochopená a nechápajúca sa cítila ako z inej planéty. A všetkým to aj hovorila./ Tu bolo zopár strihov v zmysle, ako určité veci zo západného sveta nikdy nepochopí a tie reprezentujú ukážky ako si rakušáci s rozžiarenými očami honia nad starou monarchiou a následne prestrih na bruchatého burana v Alpách, ako takisto z rozžiarenými očami jódluje nejaký strašný blábol. Toto ma čisto subjektívnych dôvodov špeciálne potešilo(:/
Marjana skončila z bronchitídou na ulici a duševne aj finančne skrachovaná sa vrátila do Teheránu. Lenže chyba, tu sa cítila ako z inej planéty tiež. Tak sa trochu prestrelila tabletkami, zalietala si v tuneli medzi TU a TAM, niekde medzitým došlo k transcendentálnemu zážitku z bohom, ktorý jej vysvetlil, že ešte teda nie. Tak sa rozhodla bojovať. Našla silu zmeniť prístup k svetu, začala chodiť na univerzitu, na tajné žúry po bytoch a zase sa zamilovala. Kedže sa v Teheráne veľmi zle randí, tak sa za milovaného Rezu vydala. /Tu ešte musím pripomenúť výbornú postavu a to Marjaninu babku po ktorej zdedila väčšinu svojich "introvertných" vlastností/
Prebehol další rok, láska bola tatam a Marjanna sa definitívne rozhodla odísť od manžela a aj s rodnej krajiny, kedže zistila, že v dnešnom Iráne sa nedá byť ani len vnútorne slobodný. Odišla z požehnaním svojej rodiny, ktorá ju zaprisahala, aby sa už nikdy nevrátila a babka jej oznámila, že je na ňu hrdá.
Išla do Francúzska, kde za krátky čas vytvorila komiks, ktorý bol natoľko iný, že vzbudil medzinárodnú pozornosť a podľa neho vznikol aj tento film. Babička sa žiaľ úspechu vnučky o ktorom vôbec nepochybovala, nedožila.

Hmm, ako to tu tak po sebe čítam, dúfam, že vás týmto paškvilom od filmu neodradím, kedže PERSEPOLIS je fakt silný a po mnohých stránkach jedinečný film. Ja som sa však pri písaní náhodou bavil, tak nefrflite!!!!!!!(:!!!!!!!!!!Alebo frflite, ale si to pozrite

O Maďaroch

Ako som extrémne hekticky frčal z dovolenky, tak extrémne plantavo som na ňu išiel. Prvý deň som došiel prosím pekne na Balaton. Prvá pauzička v Komárne. Viac krát som týmto mestom prechádzal, nikdy som v ňom nebol. Tak prečo si ho nepozrieť, nedať si tam obed. Zaparkoval som trošku od veci. Pýtam sa prvého okoloidúceho, vyholeného a hrubokrkého, že kde je Nové námestie Európy. Strašne bol zlatý. Starostlivo mi to pre istotu dva krát vysvetlil. Mal úplne veselý akcent. Zlepšil mi náladu.

Viete, že Komárno je jedno z najkrajších slovenských miest? Strategická poloha, sútok Váhu z Dunajom, veľká pevnosť a rozľahlé historické centrum. Také uličkovité, také mám rád. Nemám rád centrá, kde je námestie veľkosti letiska a okolo nič. Mám rád malé námestíčka, prepojené úzkymi uličkami, ktoré skrývajú tajomstvá, ktoré nemôžem nechať neobjavené. Ľudia v kníhkupectve/ áno mali tam aj slovenské knihy/, či v reštaurácii boli milí a ochotní. Margherita bola výborná a prenikavé oko ženskej časti posádky odhalilo, že sedíme na terase postavenej podľa zásad Feng shui. Komárno je v pohode. Vid foto.

Vec ktorou som, ale najviac nadšený je maďarské dopravné značenie. Úžasné. Napriek tomu, že majú dialnicu modrú a cestu zelenú. Už pred vjazdom do veľkého mesta mi veľká tabuľa ukazuje ako ho celé prejdem. Na každom kruháči, križovatke ďalšia, ubezpečujúca návesť. Neviem či to majú tak premakané, tabule vyrába firma brata ministra dopravy, alebo ja mám maďarskú logiku, každopádne si to neviem vynachváliť./ Napr. v Chorvátsku som zo dva krát vypenil.Idem zo Splitu. Tabule ma vedú na dialnicu, cestu číslo 8. tzn starú Jadranskú ktorou chcem ísť do Trogiru a ešte jednu do vnútrozemia. Prvý bol zlez na dialnicu. Idem samozrejme dalej. Potom už zlez, či križovatka nebola. Len cesta do vnútrozemia. Po 20tich km sa mi to už nezdalo a otočil som sa. Bezradne som odbočil na dialnicu. A čo vám nevidím. Cestu č. 8. Len ju zabudli na tabulu označiť/

Cesty v Madarsku samozrejme rozbité, ako v celom ost bloku. Úmyselne sme išli treťotriednymi okreskami pozorovali sme život, zistili sme, že aj maďari majú hory/ porovnal by som ich s Považským Inovcom/ na horách hrady a pod hradmi Čardy. V tých varili výborne a lacno. Maďarská nočná mora, komunikácia nebola problém. V službách sa dalo Anglicky, nemecky dohovoriť všade. Eurami aj kartou sa pri Balatone, aj v reštauráciách po ceste tiež dalo bez problémov platiť. Bolo mi tam celkovo sympaticky.

Som rád, že sme Maďarsko hospodársky predbehli. Zaslúžime si to a pofúka to staré traumy, boliestky. Myslím si však, že za krátky čas Maďarov ten ich politický marazmus nasere a príde k zmene/ Prehlásenie premiera, že už dva roky nerobí vláda nič iné len klame národ je dosť hardcore aj v stredoeurópskych končinách/. A Maďari na mňa nepôsobili ako kokoti.

Kedže vás mám rád!

Tak dávam na známosť širokej verejnosti, že od 7.8 do 3.9 majú v rakúskom Metre Jim Beam, Four Roses a Johnie Wolker red label po 10 EUR!!!!!!!!!!!!! Niečo mi tam prosím nechajte!!!!!(:
pozn. Neviem ako je to s akciami v Metre. Či sú celoplošné, alebo len v rámci štátu??? Ja mám našťastie Metro vo Viedni po ceste(-:

Stabilizačná nedela or Takto to mám rád

Dnešok mám vyhradený na definitívnu harmonizáciu tela a duše po krkolomnom skoku z Jadranu rovno do roboty. Nerobím nič! Výkvas, chillout. Bol som na obedík. Mäsový vývar ako od mamy. Parížske rezne s ryžou z hráškom. K tomu pohár voňavého Veltlínu. Tu v Rakúsku robia najlepšie Veltlíny na svete. Dlho to trvalo kým som sa naň odhodlal. Som poznačený starou traumou zo študentských lacných Veltlínov, čo boli vždy strašne kyselé svinstvá. Aj to už nie je na šťastie pravda. Máločo sa v rodnej zemi tak dynamicky rozvíja ako vinárstvo. Po šniclách jablková štrúdla a kávička. K nej sa na mňa extra často usmievala škaredá odfarbená turecká čašníčka. No čo! Ked už na ego neprší, tak aspoň kvapká. Účet 20 eur. No nedopraj si!
Teraz kvasím doma. Otvoril som jedinú flašku, čo tu mám. Zweigelt, čo je špecifický Rakúsky výmysel, kríženec Frankovky a Svätovavrineckého. Kabinetná flaška z vinárstva Karla a Helgy Maglockovcov z údolia Wachau. Môj šéf už roky odberá od nich veľké objemy vín, tak sa často aj mne újde kartónik za skvelú cenu. Z Wachau pochádza najlepšie rakúske víno a marhule. Nemám rád Frankovky, čo je na Slovensku skoro smrtelný hriech. Mám radšej ťažšie, južnejšie a hlbšie moky ako sú Shiraz, Cabernety či Tempranillo. St.Laurent alias Svätovavrinecké býva mojou spásou v Bratislavských viechach. Zweigelt je taký svieži kompromis. Do čerta! Flaška bude málo! Púšťam si džezíky, pozerám si veci na nete, sem tam schrúmem pár estetických a pre Markéza typicky prekvapivých stránok Lásky za času cholery. Mám rád moje hedonistickointelektuálne prasenie. Som sa v tom vypracoval. Chýba mi už len dlhé tiahle maznavé milovanie a možno dobrý, dlhý joint s tabakom. Hm. Podvečer si pôjdem zaplávať a potom asi na zmrzlinový pohár za tureckou čašníčkou. A Ked nič nebude, tak tu mám kopu porna a... V tom som sa tiež vypracoval. Mám rád dotiahnuté veci a istotu rafinovano ukojených chtíčov.

Tara fuki

Tak som zase zbohatol o gigabajt hudby. Zbožnujem ten slastný majetnícky pocit, ked získam kopu muziky, alebo filmov. Práve počúvam polskú kapelku Tara fuki. Konštatujem, že napriek mojej značnej alergii na polštinu / Uznajte národ, ktorý nazve podprsenku Bustonoš a nesúloží, ale perdzolí, nie je celkom v poriadku/ sa mi to fest páči. Taká ľahšia Iva Bitová to je. Veľmi príjemné...

Pohoda je v pohode

Teraz ani nie tak o programe ako o organizácii. Na Pohodu chodím s prestávkami 10 rokov a ten fesťák sa stále vyvíja. Fandím Kaščákovi and spol. a pri každej vychytávke im mám chuť zatlieskať. Mňa totiž baví a viem oceniť a vážiť si ,
- ked ma ráno v stane zobudí rezkým pochodom Funny Fellows
- ked môžem priamo z fesťáku poslať zadarmo pohladnicu priateľom.
- ked si môžem v určitej zóne stiahnuť cez Bluetooth program a informácie do mobilu.
- ked zdravotná poisťovna sponzorne refresh stan, kde je ticho, chilloutové ležadlá, ventilátory, rosavátory/ alebo ako sa to volá. Môžem si tam dať vyprošťovací šumák zadara, alebo parádny ovocný refresh drink za pár peňazí. Zberná stanica pre prešlahnutých, alebo len spotených, oboch sa na fesťáku nájde dosť
- ked sa mám kde vysrať/pardón defekovať.
- Už viem oceniť aj toľko diskutovaný zákaz predaja destilátov v areáli. Zjetých je tam aj tak dosť. Ja som celý fesťák/ prvý krát/ prežil na kýbloch strikov a vďaka tomu si ho celý pamätám.
- Mne sa dokonca páči aj snaha separovať odpad./ Tož na všetko treba dozrieť(:.
- Páči sa mi, ked sa chcem roztrojiť, kedže nemôžem byť naraz na Uncle, Ive Bittovej aj Tosh Meets Marley a všetci sa mi zdajú zúfalo nevyhnutní.
No to už som pri programe a o tom inokedy.
Každopádne ďakujem Kaščákovmu ansáblu, ktorý dokazuje, že neúnavne makať na dobrých veciach zmysel má, dokonca to ľudia vedia oceniť, dajú sa strhnúť a celé to pri správnom poňatí dokáže aj zarábať. Klobúk dole... Thanxxxxxxxxxxx

To by som vážne nepovedal

Tak som znova v robote. Po Pohode ktorú som si užil a celú si ju pamätám, som vyrazil smer Hrvatska. Krížom krážom, zmysly sa bezuzdne pásli. O festivale aj Chorvátsku ešte napíšem. Teraz nevládzem, som vyflusnutý. V stredu ráno som sa vykúpal na Makarskej, sadol som do auta a šoféroval som sa 1000 km domov. Vybalil som ruksak, zbalil ruksak, tri hodiny som pospal a šup do dalšieho auta a 300 km do práce. Nejak som prežil, dnes v noci som spal ako zabitý. Ráno ma drapla strašná depka. Šedý svet, rutina, malý neúspech, fuj, nechce sa mi žiť. Sem tam ma to chytí. Som obrnený pankhart s krehkou psychikou. Dáva mi to veľa schopností, ale občas príde takéto ráno a ja môžem len dýchať. Prejde to, len to musím odžiť. Je to viac o chemických procesoch v mozgu ako o vonkajších príčinách. Takže si idem pustiť nejakú muziku a simulovať činnosť.
Tu musím podotknúť, že čo sa hudby týka sa pokladám za slobodného, nebloknutého a vcelku rozhladeného. Muziku si ordinujem tak, že sa hrabem v zozname a čo vo mne zarezonuje, to býva na danú náladu to pravé. Vždy sa mi zdalo smiešne a totálne ochudobnujúce sa obmedzovať štýlmi.
Dnes nerezonovalo nič. Bezradne som sa hrabal v laptope a našiel som, že H 16. Nový album Čísla nepustia. A to tu čo robí??? Jasné! Laptop mal požičaný môj malý brat. Soplák drzý! Náhodne kliknem. Celkom príjemný, but very simply podmaz. Chvílu počúvam a zistím, že on rapuje o stavoch, ktoré ja práve prežívam. V dalšom tracku ma povzbudí. Do konca albumu depka zmizla. Americký gangsta hip hop ma vždy sral, o slovenskom bez tradície ani nehovorím. Beriem tak akurát Buck 65 a jasné, že Beastie boys. Predpokladám, že H16 sú asi tridsiatnici ako ja. Je to hip hop, takže je to nabubralo mapičistické, ale prisám bohu k veci!! Zistil som, že s 90% myšlienok súhlasím. Pravdu majú! Netvrdím, že to budem počúvať každý deň, ale DNES MA SPASIL SLOVENSKY HIPHOP!