Ako som extrémne hekticky frčal z dovolenky, tak extrémne plantavo som na ňu išiel. Prvý deň som došiel prosím pekne na Balaton. Prvá pauzička v Komárne. Viac krát som týmto mestom prechádzal, nikdy som v ňom nebol. Tak prečo si ho nepozrieť, nedať si tam obed. Zaparkoval som trošku od veci. Pýtam sa prvého okoloidúceho, vyholeného a hrubokrkého, že kde je Nové námestie Európy. Strašne bol zlatý. Starostlivo mi to pre istotu dva krát vysvetlil. Mal úplne veselý akcent. Zlepšil mi náladu.
Viete, že Komárno je jedno z najkrajších slovenských miest? Strategická poloha, sútok Váhu z Dunajom, veľká pevnosť a rozľahlé historické centrum. Také uličkovité, také mám rád. Nemám rád centrá, kde je námestie veľkosti letiska a okolo nič. Mám rád malé námestíčka, prepojené úzkymi uličkami, ktoré skrývajú tajomstvá, ktoré nemôžem nechať neobjavené. Ľudia v kníhkupectve/ áno mali tam aj slovenské knihy/, či v reštaurácii boli milí a ochotní. Margherita bola výborná a prenikavé oko ženskej časti posádky odhalilo, že sedíme na terase postavenej podľa zásad Feng shui. Komárno je v pohode. Vid foto.
Vec ktorou som, ale najviac nadšený je maďarské dopravné značenie. Úžasné. Napriek tomu, že majú dialnicu modrú a cestu zelenú. Už pred vjazdom do veľkého mesta mi veľká tabuľa ukazuje ako ho celé prejdem. Na každom kruháči, križovatke ďalšia, ubezpečujúca návesť. Neviem či to majú tak premakané, tabule vyrába firma brata ministra dopravy, alebo ja mám maďarskú logiku, každopádne si to neviem vynachváliť./ Napr. v Chorvátsku som zo dva krát vypenil.Idem zo Splitu. Tabule ma vedú na dialnicu, cestu číslo 8. tzn starú Jadranskú ktorou chcem ísť do Trogiru a ešte jednu do vnútrozemia. Prvý bol zlez na dialnicu. Idem samozrejme dalej. Potom už zlez, či križovatka nebola. Len cesta do vnútrozemia. Po 20tich km sa mi to už nezdalo a otočil som sa. Bezradne som odbočil na dialnicu. A čo vám nevidím. Cestu č. 8. Len ju zabudli na tabulu označiť/
Cesty v Madarsku samozrejme rozbité, ako v celom ost bloku. Úmyselne sme išli treťotriednymi okreskami pozorovali sme život, zistili sme, že aj maďari majú hory/ porovnal by som ich s Považským Inovcom/ na horách hrady a pod hradmi Čardy. V tých varili výborne a lacno. Maďarská nočná mora, komunikácia nebola problém. V službách sa dalo Anglicky, nemecky dohovoriť všade. Eurami aj kartou sa pri Balatone, aj v reštauráciách po ceste tiež dalo bez problémov platiť. Bolo mi tam celkovo sympaticky.
Som rád, že sme Maďarsko hospodársky predbehli. Zaslúžime si to a pofúka to staré traumy, boliestky. Myslím si však, že za krátky čas Maďarov ten ich politický marazmus nasere a príde k zmene/ Prehlásenie premiera, že už dva roky nerobí vláda nič iné len klame národ je dosť hardcore aj v stredoeurópskych končinách/. A Maďari na mňa nepôsobili ako kokoti.
Viete, že Komárno je jedno z najkrajších slovenských miest? Strategická poloha, sútok Váhu z Dunajom, veľká pevnosť a rozľahlé historické centrum. Také uličkovité, také mám rád. Nemám rád centrá, kde je námestie veľkosti letiska a okolo nič. Mám rád malé námestíčka, prepojené úzkymi uličkami, ktoré skrývajú tajomstvá, ktoré nemôžem nechať neobjavené. Ľudia v kníhkupectve/ áno mali tam aj slovenské knihy/, či v reštaurácii boli milí a ochotní. Margherita bola výborná a prenikavé oko ženskej časti posádky odhalilo, že sedíme na terase postavenej podľa zásad Feng shui. Komárno je v pohode. Vid foto.
Vec ktorou som, ale najviac nadšený je maďarské dopravné značenie. Úžasné. Napriek tomu, že majú dialnicu modrú a cestu zelenú. Už pred vjazdom do veľkého mesta mi veľká tabuľa ukazuje ako ho celé prejdem. Na každom kruháči, križovatke ďalšia, ubezpečujúca návesť. Neviem či to majú tak premakané, tabule vyrába firma brata ministra dopravy, alebo ja mám maďarskú logiku, každopádne si to neviem vynachváliť./ Napr. v Chorvátsku som zo dva krát vypenil.Idem zo Splitu. Tabule ma vedú na dialnicu, cestu číslo 8. tzn starú Jadranskú ktorou chcem ísť do Trogiru a ešte jednu do vnútrozemia. Prvý bol zlez na dialnicu. Idem samozrejme dalej. Potom už zlez, či križovatka nebola. Len cesta do vnútrozemia. Po 20tich km sa mi to už nezdalo a otočil som sa. Bezradne som odbočil na dialnicu. A čo vám nevidím. Cestu č. 8. Len ju zabudli na tabulu označiť/
Cesty v Madarsku samozrejme rozbité, ako v celom ost bloku. Úmyselne sme išli treťotriednymi okreskami pozorovali sme život, zistili sme, že aj maďari majú hory/ porovnal by som ich s Považským Inovcom/ na horách hrady a pod hradmi Čardy. V tých varili výborne a lacno. Maďarská nočná mora, komunikácia nebola problém. V službách sa dalo Anglicky, nemecky dohovoriť všade. Eurami aj kartou sa pri Balatone, aj v reštauráciách po ceste tiež dalo bez problémov platiť. Bolo mi tam celkovo sympaticky.
Som rád, že sme Maďarsko hospodársky predbehli. Zaslúžime si to a pofúka to staré traumy, boliestky. Myslím si však, že za krátky čas Maďarov ten ich politický marazmus nasere a príde k zmene/ Prehlásenie premiera, že už dva roky nerobí vláda nič iné len klame národ je dosť hardcore aj v stredoeurópskych končinách/. A Maďari na mňa nepôsobili ako kokoti.
3 komentáre:
Maďarsko je výborné na trávenie voľných chvíľ. Podľa mňa si to vystihol, ale pridal by som ešte jednu dôležitú informáciu: vynikajúca maďarská kuchyňa. Mám ju radšej ako vychýrenú francúzsku. Hneď ako skončím etapu chudnutia, tak pôjdem do mojej obľúbenej čárdy v Dunakiliti.
Len keby tých voľných chvíľ bolo viac. :-(
Idem na Red Bull Air Race buduci tyzden, tak to otestujem :-)
neboj pollux, žijem.....
k spotu: maďarskú kuchyňu mám v celku rada:) a možno by sa našli aj daktoré kúty tejto krajiny, ktoré by som rada spoznala:)
Zverejnenie komentára