pocity vlny

Tak som s tým celkom vyjebal. Karma, modlitby, šťastie. Neviem. Bojujem na všetkých frontoch, keď mi ide o krk. A ako vždy mám pocit, že to veľmi neovplyvňujem. Po návrate z reichu som si dožičil prázdniny. Príjemné. Odsviatkoval som doma, odsilvestroval v Tatrách, odlyžoval na Martinkách. Spravil som 12 skúšok z 13tich a zamestnal som sa v časáku. Taký hladký priebeh som teda nečakal. Celkom fajn, keďže vzdelanie ani skúsenosti v novinárstve nemám. Vyšlo mi akurát pár poviedok. Thats all. A tak momentálne píšem, prekladám, telefonujem, šoférujem, flirtujem a užívam si výhody tohto povolania. Novinári sú bohémska banda. Nemáme pravidelnú pracovnú dobu. Flákame sa a potom pred uzávierkou v redakcii aj spíme. Máme pozvania na projekcie filmov, rôzne PR žúrky, koncerty, krsty kníh, cedečiek. Vybavíme si permanentky do fitka a jazdíme na nových autách, ktoré máme testovať. Po mojom asketickom živote si to plnými dúškami užívam. A zvláštne. Nebývam stále šťastný. Väčšinou som a sem tam nie. Niekedy mám problém byť na ľudí dobrý. Dráždia ma. Človek musí byť šťastný v prvom rade sám zo sebou. .A to závisí od neviem čoho. Šťastný a nešťastný sa dá byť za akýchkolvek okolností. Možno sa treba odovzdať Kristovi, zavaliť sa prácou, byť naplnený láskou k žene. Milovať sa. Neviem. Mám problém prísť z práce domov a len tak si čítať knihu. Chodím cvičiť, na pivo, do kina, pokecať, na víno. Ovládam sa, som dobrý. Veľa chlascem. Dnes som mal taký neodôvodnene blbý deň. Prišiel som domov. Nejdem von ani keby čo! Čakajú ma dane, seminárka a za10 dní deadline na poviedku. Nechcelo sa mi nič. Na sme.sk som objavil rozhovor z Baričákom. Zaujal. Potom som zablúdil na polluxa a preklikal blogosféru. Priebeh večera mi radikálne zmenil Daily a jeho post Chivas. Mám tu jednu fľašu už pol roka. Tak som ju načal a pustil si džezík. Hrá Chick Co rea a píšem tento post. Pohodička. Ide to. Idem sa pozrieť na tie dane.