Drugs evolution

Tendencia ľudstva omámiť si mozog niečim externým, je stará ako ľudstvo samo. Ani ja nie som výnimkou. Pri mojom genofonde a detstve obklopenom bohémskymi pochlastávačmi, by to aj bola sizifovská úloha. No a ja sa nerád týram a rád volím ľahšiu cestu:). Keď som v 13tich rokoch prečítal Kerouacovu On the road, moja duša dobrodružná, hneď vedela, že chce cestovať stopom a vyskúša marihuanu.
- OD 15 do 20- Sprostí ako sa patrí, sme chlastali sudové alebo ribezlové víno, miešali ho s Karpatským horkým, borovicou, hulili, čo sa dalo, pogovali na punkových koncertoch. Pohŕdali sme akoukoľvek činnosťou a za mŕtveho pokladali každého nad 30 rokov. Teeenegeri sú proste nádherne bohorovne cool.
- Od 20 do 30- V prvej časti dekády sme nabehli na experimenty s halucinogénmi, v lete stopom alebo na falošný interrail do Amstru alebo Španielska, huliť, žrať tripy, magic mashrooms. Durmanové šialenstvo. Druhá časť dekády-Veľký boom rave scény. Techno aerobic pod stroboskopmi. Mdma šťastie. Vydržali sme to robiť dosť dlho.
- Od 30 do 40 - Serie nás, že nás mládež pokladá za dôchodcov!! Nám sa 17ky zdajú akurát.. Makáme( väčšina o život a hypotéku, ja len tolko, kolko treba). Chodíme na kvalitné, vybrané akcošky, festivaly, treky. Keď si pár krát ročne v starej zostave vyrazíme niekam, tak jedine s povinným arzenálom= Flaša Bourbonu a pol gramu kokainu na osobu a noc. Hulíme kvanta kvalitného chechtavého weedu, hráme poker, grilujeme steaky. A keď sa naserieme, tak zožerieme aj ečko a šťastní sa kníšeme na funky haus!! Na skákanie už nie su kolená.. Po takomto záťahu následuje dvojdňová rekonvalescencia:))
Vyššie uvedené potvrdzuje, že Darwinova evolúcia sa dá krásne aplikovať na sofistikovanosť žúrovania.
Ps- S napätím čakám ďalšiu dekádu. To už istotne zduchovnieme. Niet inej cesty. Kto už by nám toleroval týždňové rekonvalescencie :P. Hmm. Ibaže by sme status zamestnanca poslali do péčka.

Bubliny vo vani

Moja najzásadnejšia láska sa vydala za týpka z mesta, kde som vyrastal a priezvisko má ako JA. Jej najlepšia kamarátka chodila roky s jednym Ďurišom a po zopár krátkych vzťahoch ( resp. jebačiek) neomylne zakotvila v náručí ďalšieho Ďuriša. Pred mesiacom som si kúpil auto a keď som ho prihlasoval, policajt mi podal špzetky s číslami dňa a mesiaca, kedy som sa narodil. Tieto tri čísla sú magická kombinácia, ktorá sa mi objavuje hocikde a hocikedy v živote a obracia veci na lepšie. Odvtedy mi je jasné, že mazda( mačička) bude parťáčka.

V piatom priestore stáli pri okne dlhovlasý a krídlatý. Napäto pozorovali modré rotujúce laboratórium a neveriaco krútili hlavou. Teda tento vírus Homosapiens bacil je pekne agresívna sviňa, povedal dlhovlasý. Ešte sa mamut a Magdaléna na vesmírnom kyvadle ani štvrtý krát neotočili a už rozmlátili skoro celú planétu. Sú horší, ako červené mravce. Ha! Keby len planétu. Oni sa žerú aj navzájom, fiškusi! Zaujímave, velmi zaujímavé. Odkedy im tam otec poslal manuál, tak sa to aj zlepšilo aj zhoršilo. Oddelili sa, sčasti pochopili, ale vysvetlili si to každý po svojom. A teraz sa vehementne- tankami, peniazmi a mačetami o TEJ ICH pravde vzájomne presviedčajú. Tatka ten vírus stále baví, lebo je ho ťažko predvídať. Funguje na základných 4roch princípoch z ktorých bol vyklonovaný, ale sem tam sa zachová úplne inak a vytvorí niečo, čo je pekné aj pre nás. A my sme 57000 krát inteligentnejší! Nikto nevie ako to dokážu. Otec nazval túto ich danosť láska. Krídlatý si vzdychol. Žial okrem týchto zriedkavých prípadov z nich nie je žiadny úžitok. Máš pravdu Michal! No veď uvidíme, necháme im ešte jedno otočenie. Keď nič, tak tam skočím osobne a aktivujem sebazničujúci gen Zero 666, ktorý im tatko predvídavo zabudoval do Dna. Potom vyčistíme laboratórium, (ach to zas bude Augiašov chliev) a nasadíme pokusne nový vírus. Ale za homosapiens bacilom mi bude smutno. Výborne sa naň stávkovalo.

Žeby mal nakoniec Tomáš pravdu? Nakoniec o tom, ako túžim po láske, len kecám, ale v skutočnosti ju nechcem. Nakoniec to bude tak, že mi pragmaticky vyšlo lepšie sa pohybovať v okruhu pár desiatok žien, ako sa nudiť s jednou. Každa sa predsa hodí na niečo iné. 90% z nich mi minimálne vyfajčilo. Bez obmedzovania, zodpovednosti, nudy, hlbokých rán a s víziou otvorených zajtrajškov s ďalšími úžasnými ženami. A to mám vymeniť za lásku, ktorú aj tak čas nejakým rafinovaným spôsobom, časom zabije? Tak to bude musieť prísť ta tretia Pravá a v pravý čas! A keď nepríde? Škoda. Nuž, čo. Neobesím sa

Kto raz bude bohatý?

Odpoveď sa mi zjavila pred chvíľou pri pohľade na poličku v kúpelni. Znie- TEN KTO VYNÁJDE SKUTOČNE FUNKČNÝ PRÍPRAVOK PROTI PLEŠIVOSTI. Bude si zaň môcť pýtať čokolvek. Postihnutí zaplatia. Nič, okrem impotencie neničí mužské ego, tak ako pleš. Darmo sa hovorí, že muža robí mužom charizma, charakter, vnútorná sila, šarm. Spomeňme si len, čo všetko povystrájali kvôli vlasom naši predkovia. Inak vážení muži nepohrdli parochňami, príčeskami, platili majland šarlatánom. Posledný, doteraz pretrvávajúci smiešny výstrelok je kultová prehadzovačka. (Do dnes si pamätám zážitok z detstva, keď som bol na futbale, zavial vietor a rozhodcovi rozhádzal jeho biedny trs vlasov na zátylku, ktorý mal neskutočne dômyselne obmotaný okolo celej hlavy. Behal po ihrisku, nad ním plápolál trištvrte metrový korbáč a tribúna sa válala od smiechu.)
V dnešnej dobe už muži zväčša pochopili trapnosť kamuflovacieho konania a hrdo nosia ostrihané lebky. Aj keď? Všimli ste si, že plešivejúci muži holdujú šiltovkám, klobúkom, šatkám a iným pokrývkam hlavy asi 5x častejšie ako plešivením nepostihnutí? A nehovorte mi, že je to len z praktických dôvodov, proti úpalu. Tomu dávam tak 25%.Ostatní skrývajú pleš.
Mne osobne viac vadí názov ako samotný jav. Krutá slovenčina. Plešivý, plešina, plešivec. Niečo medzi výsmechom a nadávkou. A na vraždu je, že je to tak odporne nespravodlivé. Malou náplasťou je fakt, že vizáž u muža nie je oproti jeho vlastnostiam dôležitá a vraj je veľa žien, ktorým sa to vyslovene páči. Asi polovica mužov už vôbec nemá problém, lebo majú pekný tvar lebky a holá hlava im pristane.
V našej rodine máme plešivosť z otcovej strany geneticky danú. On sám ma hlavu ako koleno od 26tich rokov. Po pravde si ho neviem inak predstaviť. Doteraz sa na rodinných session bavíme na mojom výroku, keď som ako trojročný zahlásil na otázku: Kto je môj otec? "Ten čo má holé vlasy". Pred asi 6mi rokmi som si musel priznať, že sa začínajú kúty robiť aj mne. Nuž ako človek bez predsudkov som si povedal. Však šlahnem si raz, dva krát do roka nejakú kúru. Keď mi to predlži život s vlasmi o pár rokov, stojí to za to. Ako prvé som užíval kapsule Revalid. Potom som prešiel na nejakú inú švajčiarsku firmu. Tu už som mal kapsule, šampón a tonicum. Teraz po šiestich rokoch som sa dopracoval k tomu najdrahšiemu, čo na trhu je. Na poličke v kúpelni mám nonstop( nie 1-2 krát ročne) kompletnú radu od Vichi. Dercos aminexil. Šampón- 18 eur, kúra 50 eur, spray 28 eur. Používam výhradne gel L'oreal professional dostupný len v kaderníckych salónoch. 20 eur. Ťažko povedať aký to má efekt. Vlasy ešte mám a kúty tiež. Je pravda, že sú bohatšie ako má môj o 6 rokov mladší brat. Časom sa však plešivosti aj tak zrejme nevyhnem.

A teraz k tomu bohatstvu.Vychádza mi to tak, že ja sám, som už majitelke lorealu zaplatil taký menší motorový člnok na jej 100 metrovej jachte. A to za prípravky s diskutabilnou účinnosťou. Nenadarmo sa umiestnila v rebríčku Forbes, ako tretia najbohatšia žena na svete. Predstavte si, že niekto vymyslí chemickú substanciu, ktorá by viditeľne fungovala. Nedajbože keby začali po nej rásť vlasy tam, kde už nerastú. Myslím, že brunejský sultán by bol oproti tomuto človeku úplná socka.

Uhol pohľadu

Fakt je ten, že človek ako taký je kedykoľvek ochotný sa splundriť akýmkoľvek spôsobom, aby pred spoločnosťou a hlavne sám pred sebou obstál a mohol zostať zabalený v svojej, vykonštruovanými, krehkými istotami vydláždenej, pohodlnej ulite a pohľade na seba. Bez sebaúcty to nejde. Aj pre posledného zúfalca je nevyhnutné vedieť, že sú na tom ľudia aj horšie. Ešte že to homosapiens s tým sebaoblbnutím nemá až také ťažké. Prirodzený sklon, ba priam pud sebazáchovy beštie. Možno, že sme vďaka tomu prežili. Veľa krát opakované lži sa stanú pravdou. Napríklad Ja. O sebe mám kdesi hlboko" skromnú mienku", že som nadpriemerne dobrý a slušný človek. Ale- Nezosmilníš- Som závislý na sexe, myslím naň pri každej peknej babe v kuse, mám dve milenky a značne odlišný pohľad na neveru z mojej strany a z tej druhej. Čičíkam sa, že som na ne dobrý a neklamem. Takmer... Neukradneš- Minulý týždeň sa mi v utorok stala štatistická haluz. 3 krát mi zle vydali. Prvý krát mi v reštaurácii vydali zo 100ky, platil som 50kou. Vrátil som. V obchode mi vydali z 50ky a platil som 20kou. Vrátil som. Keď mi však večer na T-com pláži týpek vydal z 10ky a platil som 5kou už som sa nasral a zobral som si to. Pýcha- Nemám problém si sám zo seba robiť srandu. Problém je, keď si ju v určitých konkrétnych záležitostiach, zo mňa robí niekto iný. Pichnutie do osieho hniezda, neovládam sa, očerveniem, v amoku mu idem priamočiaro po krku. Márnivosť- Ale iste priatelia, aj také máme. Lakomosť- Taktiež pozitívny nález. A takto môžme pokračovať. Človek obsahuje všetko a musí to nejak neriešiť, aby vedel výjsť na ulicu a žiť každodenný život. Keby žijeme dlho medzi notorickými vrahmi, stane sa vražda normálna. Sú tu skvelí ľudia, ale behajú tu aj extrémne strašné svine, ktoré si to ospravedlnia. Nový zákon pokladám za výbornú etickú latku. Ťažko je ho obaliť, prispôsobiť si, keď mi všetky tieto moje milé nedostatky oplieskava na každej druhej strane o hlavu. Ešte aj ten archaický tvrdý slovník je tam oprávnene. Keby bol len trochu jemnejší, kompromisnejší, hneď by sme si ho vyložili podľa svojich potrieb. Za veľmi sympatické a pravdivé pokladám Pavlove úprimné zalomenie rukami nad stavom vecí- " Biedny je človek" je veľké konštatovanie. Chyby budeme robiť vždy, sme takí, netreba sa preto vešať. No na tú našu "biedu", ktorou ovplývajú aj tí najlepší, netreba zabúdať. Pokora je podľa mňa dôležitý klúč. K šťastiu, pochopeniu seba aj iných. Mne môj sedliacky rozum hovorí- Načo mi je Nietsche a jeho nadradený nadčlovek, oprávnený ukájať všetky svoje chtíče, keď... On sám spáchal samovraždu. ( Čo však vôbec neznamená, že ich neukájam ďalej...biedny je človek)

pocity vlny

Tak som s tým celkom vyjebal. Karma, modlitby, šťastie. Neviem. Bojujem na všetkých frontoch, keď mi ide o krk. A ako vždy mám pocit, že to veľmi neovplyvňujem. Po návrate z reichu som si dožičil prázdniny. Príjemné. Odsviatkoval som doma, odsilvestroval v Tatrách, odlyžoval na Martinkách. Spravil som 12 skúšok z 13tich a zamestnal som sa v časáku. Taký hladký priebeh som teda nečakal. Celkom fajn, keďže vzdelanie ani skúsenosti v novinárstve nemám. Vyšlo mi akurát pár poviedok. Thats all. A tak momentálne píšem, prekladám, telefonujem, šoférujem, flirtujem a užívam si výhody tohto povolania. Novinári sú bohémska banda. Nemáme pravidelnú pracovnú dobu. Flákame sa a potom pred uzávierkou v redakcii aj spíme. Máme pozvania na projekcie filmov, rôzne PR žúrky, koncerty, krsty kníh, cedečiek. Vybavíme si permanentky do fitka a jazdíme na nových autách, ktoré máme testovať. Po mojom asketickom živote si to plnými dúškami užívam. A zvláštne. Nebývam stále šťastný. Väčšinou som a sem tam nie. Niekedy mám problém byť na ľudí dobrý. Dráždia ma. Človek musí byť šťastný v prvom rade sám zo sebou. .A to závisí od neviem čoho. Šťastný a nešťastný sa dá byť za akýchkolvek okolností. Možno sa treba odovzdať Kristovi, zavaliť sa prácou, byť naplnený láskou k žene. Milovať sa. Neviem. Mám problém prísť z práce domov a len tak si čítať knihu. Chodím cvičiť, na pivo, do kina, pokecať, na víno. Ovládam sa, som dobrý. Veľa chlascem. Dnes som mal taký neodôvodnene blbý deň. Prišiel som domov. Nejdem von ani keby čo! Čakajú ma dane, seminárka a za10 dní deadline na poviedku. Nechcelo sa mi nič. Na sme.sk som objavil rozhovor z Baričákom. Zaujal. Potom som zablúdil na polluxa a preklikal blogosféru. Priebeh večera mi radikálne zmenil Daily a jeho post Chivas. Mám tu jednu fľašu už pol roka. Tak som ju načal a pustil si džezík. Hrá Chick Co rea a píšem tento post. Pohodička. Ide to. Idem sa pozrieť na tie dane.

Zásadná chyba

Milujem len ženy inteligentnejšie ako som ja. Raz si na tom zlomím väz.

Zlomte Zubatej nohu!!

Na Štefana mi po dlhej chorobe umrela teta. Moji rodičia tam dve hodiny predtým nepripravení, prišli zaželať šťastné a veselé. Po návšteve moja mama dva dni pozerala do steny a siahla po xanaxoch. Bábike z bytu zomrel pred 4mi dňami oco. Dnes v noci zase koleginin manžel. Ako keby sa kruh zužoval a ruleta sa roztáčala. Ľahko sa smrť chápe ako súčasť života. Ľahko sa prehliada- kým nekosí ako besná okolo... Umieranie nie je vôbec dôstojné

Jemná schíza na troch kráľov

Ráno, štátny sviatok. Vyliezol som z izby o pol jedenástej, umyl kopu riadu a spravil si obedoraňajky. Vajíčka zo slaninou, zelenina, opečený chlebík, káva, džús. Z kúpelne sa ozýva šplachot vody, smiech a divné zvuky. Spolubývajúci si tiež užívajú voľno a laškujú pod sprchou. Dobre som sa vyspal, tak sa s porozumením bez závisti usmejem a k raňajkám si prinesiem Playboy. Výjde ďalší spoluobyvateľ a s úsmevom začne vyrábať cesto na palacinky. Tiež ma návštevu. Zúfalo zatúžim po niečom femininnom, no v byte sa nachádza len čivava Zaira. Z R. je koniec, no môžem zavolať A. Tá ma však bude vyrušovať. Musím odovzdať článok a v sobotu mám dve skúšky. Do riti! Zaliezol som do izby a namiesto roboty píšem tento post. V izbe vľavo hrá Jožo Crisis a David pozerá seriály. V izbe vpravo Jan servíruje palacinky Jurovi. Petržalský Starý Rím! Všetci laškujú, Cézar čaká a Kleopatra nikde.:(