Stabilizačná nedela or Takto to mám rád

Dnešok mám vyhradený na definitívnu harmonizáciu tela a duše po krkolomnom skoku z Jadranu rovno do roboty. Nerobím nič! Výkvas, chillout. Bol som na obedík. Mäsový vývar ako od mamy. Parížske rezne s ryžou z hráškom. K tomu pohár voňavého Veltlínu. Tu v Rakúsku robia najlepšie Veltlíny na svete. Dlho to trvalo kým som sa naň odhodlal. Som poznačený starou traumou zo študentských lacných Veltlínov, čo boli vždy strašne kyselé svinstvá. Aj to už nie je na šťastie pravda. Máločo sa v rodnej zemi tak dynamicky rozvíja ako vinárstvo. Po šniclách jablková štrúdla a kávička. K nej sa na mňa extra často usmievala škaredá odfarbená turecká čašníčka. No čo! Ked už na ego neprší, tak aspoň kvapká. Účet 20 eur. No nedopraj si!
Teraz kvasím doma. Otvoril som jedinú flašku, čo tu mám. Zweigelt, čo je špecifický Rakúsky výmysel, kríženec Frankovky a Svätovavrineckého. Kabinetná flaška z vinárstva Karla a Helgy Maglockovcov z údolia Wachau. Môj šéf už roky odberá od nich veľké objemy vín, tak sa často aj mne újde kartónik za skvelú cenu. Z Wachau pochádza najlepšie rakúske víno a marhule. Nemám rád Frankovky, čo je na Slovensku skoro smrtelný hriech. Mám radšej ťažšie, južnejšie a hlbšie moky ako sú Shiraz, Cabernety či Tempranillo. St.Laurent alias Svätovavrinecké býva mojou spásou v Bratislavských viechach. Zweigelt je taký svieži kompromis. Do čerta! Flaška bude málo! Púšťam si džezíky, pozerám si veci na nete, sem tam schrúmem pár estetických a pre Markéza typicky prekvapivých stránok Lásky za času cholery. Mám rád moje hedonistickointelektuálne prasenie. Som sa v tom vypracoval. Chýba mi už len dlhé tiahle maznavé milovanie a možno dobrý, dlhý joint s tabakom. Hm. Podvečer si pôjdem zaplávať a potom asi na zmrzlinový pohár za tureckou čašníčkou. A Ked nič nebude, tak tu mám kopu porna a... V tom som sa tiež vypracoval. Mám rád dotiahnuté veci a istotu rafinovano ukojených chtíčov.