To by som vážne nepovedal

Tak som znova v robote. Po Pohode ktorú som si užil a celú si ju pamätám, som vyrazil smer Hrvatska. Krížom krážom, zmysly sa bezuzdne pásli. O festivale aj Chorvátsku ešte napíšem. Teraz nevládzem, som vyflusnutý. V stredu ráno som sa vykúpal na Makarskej, sadol som do auta a šoféroval som sa 1000 km domov. Vybalil som ruksak, zbalil ruksak, tri hodiny som pospal a šup do dalšieho auta a 300 km do práce. Nejak som prežil, dnes v noci som spal ako zabitý. Ráno ma drapla strašná depka. Šedý svet, rutina, malý neúspech, fuj, nechce sa mi žiť. Sem tam ma to chytí. Som obrnený pankhart s krehkou psychikou. Dáva mi to veľa schopností, ale občas príde takéto ráno a ja môžem len dýchať. Prejde to, len to musím odžiť. Je to viac o chemických procesoch v mozgu ako o vonkajších príčinách. Takže si idem pustiť nejakú muziku a simulovať činnosť.
Tu musím podotknúť, že čo sa hudby týka sa pokladám za slobodného, nebloknutého a vcelku rozhladeného. Muziku si ordinujem tak, že sa hrabem v zozname a čo vo mne zarezonuje, to býva na danú náladu to pravé. Vždy sa mi zdalo smiešne a totálne ochudobnujúce sa obmedzovať štýlmi.
Dnes nerezonovalo nič. Bezradne som sa hrabal v laptope a našiel som, že H 16. Nový album Čísla nepustia. A to tu čo robí??? Jasné! Laptop mal požičaný môj malý brat. Soplák drzý! Náhodne kliknem. Celkom príjemný, but very simply podmaz. Chvílu počúvam a zistím, že on rapuje o stavoch, ktoré ja práve prežívam. V dalšom tracku ma povzbudí. Do konca albumu depka zmizla. Americký gangsta hip hop ma vždy sral, o slovenskom bez tradície ani nehovorím. Beriem tak akurát Buck 65 a jasné, že Beastie boys. Predpokladám, že H16 sú asi tridsiatnici ako ja. Je to hip hop, takže je to nabubralo mapičistické, ale prisám bohu k veci!! Zistil som, že s 90% myšlienok súhlasím. Pravdu majú! Netvrdím, že to budem počúvať každý deň, ale DNES MA SPASIL SLOVENSKY HIPHOP!