Hmota versus emócie

POvedal som si, že si idem kupovať
zážitky, nie hmotu, čo ma len zaťažuje.
Začalo to nádejne.
Mám nové lyže a bicykel.

Ale odteraz už naozaj všetko miniem
na kurvy a travelling!!3:-)

Moment

14.52
Volačo by som aj, ale neviem čo.
Normálne to viem.
Beriem si, čo sa mi páči,
pýtam sa na to, čo ma zaujíma.
Čo to budem komplikovať.
Legitimné, nie?
14.56
Toto teraz, je presne ten stav,
keď mi najlepšie pomáha chlast a sex.
14.58
Začínam paranoidne zvažovať,
či fakt, že všetky pekné, milé, múdre
sú chronicky šťastne zadané, nie je predsa len
zákerná, proti mne mierená,
vesmírna intriga.
15.01
Aaaach. Zašukal by som si,
po 6tich týždňoch. Waaaaaaauuuu.
slddsuifzovcjlônmeínetz!?!

Rovnováha

Sedím pri stole pred laptopom. Za laptopom je okno. Za ním je jedla. Stará známa. Blbnú na nej dve sýkorky. Sneží, na čo sme si frflajúc už pomaly zvykli. Mám chuť napísať blog. Len tak

Robím na obľúbenom projekte. Popri tom si od rána púšťam muziku. Frank Zappa, Živé kvety. Momentálne Lyrikov a Beneho projekt Dobré slohy 2... Sú dobré a pravdivé.
Večer čítam Murakamiho- Sputnik, má láska, v skvelom českom preklade. Ráno štartujem na záchode mozog, tráviaci trakt a náladu Pratchettovým, Hŕr na ne.
(Každý druhý, kto kritizuje zeměplochu bude zastrelený!)
Silvia mi poslala prezentáciu fotiek z Cans festivalu z Londýna . Svieže, vtipné. Takto si predstavujem modern art.
Externý disk plný filmov od Romana, je zárukou takmer neprežitelnej dávky umenia.
Chrumkám si v tom všetkom. Asi si nalejem pohárik bourbonu.
Čo to celé znamená?
Mám svojich pár dni v mesiaci, keď som intelektuál.
Za pár dní to drbne a ja sa rozmáznem v nástrahách a plytkých slastiach mesta. Juchuu.
Rovnováha..

Drugs evolution

Tendencia ľudstva omámiť si mozog niečim externým, je stará ako ľudstvo samo. Ani ja nie som výnimkou. Pri mojom genofonde a detstve obklopenom bohémskymi pochlastávačmi, by to aj bola sizifovská úloha. No a ja sa nerád týram a rád volím ľahšiu cestu:). Keď som v 13tich rokoch prečítal Kerouacovu On the road, moja duša dobrodružná, hneď vedela, že chce cestovať stopom a vyskúša marihuanu.
- OD 15 do 20- Sprostí ako sa patrí, sme chlastali sudové alebo ribezlové víno, miešali ho s Karpatským horkým, borovicou, hulili, čo sa dalo, pogovali na punkových koncertoch. Pohŕdali sme akoukoľvek činnosťou a za mŕtveho pokladali každého nad 30 rokov. Teeenegeri sú proste nádherne bohorovne cool.
- Od 20 do 30- V prvej časti dekády sme nabehli na experimenty s halucinogénmi, v lete stopom alebo na falošný interrail do Amstru alebo Španielska, huliť, žrať tripy, magic mashrooms. Durmanové šialenstvo. Druhá časť dekády-Veľký boom rave scény. Techno aerobic pod stroboskopmi. Mdma šťastie. Vydržali sme to robiť dosť dlho.
- Od 30 do 40 - Serie nás, že nás mládež pokladá za dôchodcov!! Nám sa 17ky zdajú akurát.. Makáme( väčšina o život a hypotéku, ja len tolko, kolko treba). Chodíme na kvalitné, vybrané akcošky, festivaly, treky. Keď si pár krát ročne v starej zostave vyrazíme niekam, tak jedine s povinným arzenálom= Flaša Bourbonu a pol gramu kokainu na osobu a noc. Hulíme kvanta kvalitného chechtavého weedu, hráme poker, grilujeme steaky. A keď sa naserieme, tak zožerieme aj ečko a šťastní sa kníšeme na funky haus!! Na skákanie už nie su kolená.. Po takomto záťahu následuje dvojdňová rekonvalescencia:))
Vyššie uvedené potvrdzuje, že Darwinova evolúcia sa dá krásne aplikovať na sofistikovanosť žúrovania.
Ps- S napätím čakám ďalšiu dekádu. To už istotne zduchovnieme. Niet inej cesty. Kto už by nám toleroval týždňové rekonvalescencie :P. Hmm. Ibaže by sme status zamestnanca poslali do péčka.

Bubliny vo vani

Moja najzásadnejšia láska sa vydala za týpka z mesta, kde som vyrastal a priezvisko má ako JA. Jej najlepšia kamarátka chodila roky s jednym Ďurišom a po zopár krátkych vzťahoch ( resp. jebačiek) neomylne zakotvila v náručí ďalšieho Ďuriša. Pred mesiacom som si kúpil auto a keď som ho prihlasoval, policajt mi podal špzetky s číslami dňa a mesiaca, kedy som sa narodil. Tieto tri čísla sú magická kombinácia, ktorá sa mi objavuje hocikde a hocikedy v živote a obracia veci na lepšie. Odvtedy mi je jasné, že mazda( mačička) bude parťáčka.

V piatom priestore stáli pri okne dlhovlasý a krídlatý. Napäto pozorovali modré rotujúce laboratórium a neveriaco krútili hlavou. Teda tento vírus Homosapiens bacil je pekne agresívna sviňa, povedal dlhovlasý. Ešte sa mamut a Magdaléna na vesmírnom kyvadle ani štvrtý krát neotočili a už rozmlátili skoro celú planétu. Sú horší, ako červené mravce. Ha! Keby len planétu. Oni sa žerú aj navzájom, fiškusi! Zaujímave, velmi zaujímavé. Odkedy im tam otec poslal manuál, tak sa to aj zlepšilo aj zhoršilo. Oddelili sa, sčasti pochopili, ale vysvetlili si to každý po svojom. A teraz sa vehementne- tankami, peniazmi a mačetami o TEJ ICH pravde vzájomne presviedčajú. Tatka ten vírus stále baví, lebo je ho ťažko predvídať. Funguje na základných 4roch princípoch z ktorých bol vyklonovaný, ale sem tam sa zachová úplne inak a vytvorí niečo, čo je pekné aj pre nás. A my sme 57000 krát inteligentnejší! Nikto nevie ako to dokážu. Otec nazval túto ich danosť láska. Krídlatý si vzdychol. Žial okrem týchto zriedkavých prípadov z nich nie je žiadny úžitok. Máš pravdu Michal! No veď uvidíme, necháme im ešte jedno otočenie. Keď nič, tak tam skočím osobne a aktivujem sebazničujúci gen Zero 666, ktorý im tatko predvídavo zabudoval do Dna. Potom vyčistíme laboratórium, (ach to zas bude Augiašov chliev) a nasadíme pokusne nový vírus. Ale za homosapiens bacilom mi bude smutno. Výborne sa naň stávkovalo.

Žeby mal nakoniec Tomáš pravdu? Nakoniec o tom, ako túžim po láske, len kecám, ale v skutočnosti ju nechcem. Nakoniec to bude tak, že mi pragmaticky vyšlo lepšie sa pohybovať v okruhu pár desiatok žien, ako sa nudiť s jednou. Každa sa predsa hodí na niečo iné. 90% z nich mi minimálne vyfajčilo. Bez obmedzovania, zodpovednosti, nudy, hlbokých rán a s víziou otvorených zajtrajškov s ďalšími úžasnými ženami. A to mám vymeniť za lásku, ktorú aj tak čas nejakým rafinovaným spôsobom, časom zabije? Tak to bude musieť prísť ta tretia Pravá a v pravý čas! A keď nepríde? Škoda. Nuž, čo. Neobesím sa

Kto raz bude bohatý?

Odpoveď sa mi zjavila pred chvíľou pri pohľade na poličku v kúpelni. Znie- TEN KTO VYNÁJDE SKUTOČNE FUNKČNÝ PRÍPRAVOK PROTI PLEŠIVOSTI. Bude si zaň môcť pýtať čokolvek. Postihnutí zaplatia. Nič, okrem impotencie neničí mužské ego, tak ako pleš. Darmo sa hovorí, že muža robí mužom charizma, charakter, vnútorná sila, šarm. Spomeňme si len, čo všetko povystrájali kvôli vlasom naši predkovia. Inak vážení muži nepohrdli parochňami, príčeskami, platili majland šarlatánom. Posledný, doteraz pretrvávajúci smiešny výstrelok je kultová prehadzovačka. (Do dnes si pamätám zážitok z detstva, keď som bol na futbale, zavial vietor a rozhodcovi rozhádzal jeho biedny trs vlasov na zátylku, ktorý mal neskutočne dômyselne obmotaný okolo celej hlavy. Behal po ihrisku, nad ním plápolál trištvrte metrový korbáč a tribúna sa válala od smiechu.)
V dnešnej dobe už muži zväčša pochopili trapnosť kamuflovacieho konania a hrdo nosia ostrihané lebky. Aj keď? Všimli ste si, že plešivejúci muži holdujú šiltovkám, klobúkom, šatkám a iným pokrývkam hlavy asi 5x častejšie ako plešivením nepostihnutí? A nehovorte mi, že je to len z praktických dôvodov, proti úpalu. Tomu dávam tak 25%.Ostatní skrývajú pleš.
Mne osobne viac vadí názov ako samotný jav. Krutá slovenčina. Plešivý, plešina, plešivec. Niečo medzi výsmechom a nadávkou. A na vraždu je, že je to tak odporne nespravodlivé. Malou náplasťou je fakt, že vizáž u muža nie je oproti jeho vlastnostiam dôležitá a vraj je veľa žien, ktorým sa to vyslovene páči. Asi polovica mužov už vôbec nemá problém, lebo majú pekný tvar lebky a holá hlava im pristane.
V našej rodine máme plešivosť z otcovej strany geneticky danú. On sám ma hlavu ako koleno od 26tich rokov. Po pravde si ho neviem inak predstaviť. Doteraz sa na rodinných session bavíme na mojom výroku, keď som ako trojročný zahlásil na otázku: Kto je môj otec? "Ten čo má holé vlasy". Pred asi 6mi rokmi som si musel priznať, že sa začínajú kúty robiť aj mne. Nuž ako človek bez predsudkov som si povedal. Však šlahnem si raz, dva krát do roka nejakú kúru. Keď mi to predlži život s vlasmi o pár rokov, stojí to za to. Ako prvé som užíval kapsule Revalid. Potom som prešiel na nejakú inú švajčiarsku firmu. Tu už som mal kapsule, šampón a tonicum. Teraz po šiestich rokoch som sa dopracoval k tomu najdrahšiemu, čo na trhu je. Na poličke v kúpelni mám nonstop( nie 1-2 krát ročne) kompletnú radu od Vichi. Dercos aminexil. Šampón- 18 eur, kúra 50 eur, spray 28 eur. Používam výhradne gel L'oreal professional dostupný len v kaderníckych salónoch. 20 eur. Ťažko povedať aký to má efekt. Vlasy ešte mám a kúty tiež. Je pravda, že sú bohatšie ako má môj o 6 rokov mladší brat. Časom sa však plešivosti aj tak zrejme nevyhnem.

A teraz k tomu bohatstvu.Vychádza mi to tak, že ja sám, som už majitelke lorealu zaplatil taký menší motorový člnok na jej 100 metrovej jachte. A to za prípravky s diskutabilnou účinnosťou. Nenadarmo sa umiestnila v rebríčku Forbes, ako tretia najbohatšia žena na svete. Predstavte si, že niekto vymyslí chemickú substanciu, ktorá by viditeľne fungovala. Nedajbože keby začali po nej rásť vlasy tam, kde už nerastú. Myslím, že brunejský sultán by bol oproti tomuto človeku úplná socka.

Uhol pohľadu

Fakt je ten, že človek ako taký je kedykoľvek ochotný sa splundriť akýmkoľvek spôsobom, aby pred spoločnosťou a hlavne sám pred sebou obstál a mohol zostať zabalený v svojej, vykonštruovanými, krehkými istotami vydláždenej, pohodlnej ulite a pohľade na seba. Bez sebaúcty to nejde. Aj pre posledného zúfalca je nevyhnutné vedieť, že sú na tom ľudia aj horšie. Ešte že to homosapiens s tým sebaoblbnutím nemá až také ťažké. Prirodzený sklon, ba priam pud sebazáchovy beštie. Možno, že sme vďaka tomu prežili. Veľa krát opakované lži sa stanú pravdou. Napríklad Ja. O sebe mám kdesi hlboko" skromnú mienku", že som nadpriemerne dobrý a slušný človek. Ale- Nezosmilníš- Som závislý na sexe, myslím naň pri každej peknej babe v kuse, mám dve milenky a značne odlišný pohľad na neveru z mojej strany a z tej druhej. Čičíkam sa, že som na ne dobrý a neklamem. Takmer... Neukradneš- Minulý týždeň sa mi v utorok stala štatistická haluz. 3 krát mi zle vydali. Prvý krát mi v reštaurácii vydali zo 100ky, platil som 50kou. Vrátil som. V obchode mi vydali z 50ky a platil som 20kou. Vrátil som. Keď mi však večer na T-com pláži týpek vydal z 10ky a platil som 5kou už som sa nasral a zobral som si to. Pýcha- Nemám problém si sám zo seba robiť srandu. Problém je, keď si ju v určitých konkrétnych záležitostiach, zo mňa robí niekto iný. Pichnutie do osieho hniezda, neovládam sa, očerveniem, v amoku mu idem priamočiaro po krku. Márnivosť- Ale iste priatelia, aj také máme. Lakomosť- Taktiež pozitívny nález. A takto môžme pokračovať. Človek obsahuje všetko a musí to nejak neriešiť, aby vedel výjsť na ulicu a žiť každodenný život. Keby žijeme dlho medzi notorickými vrahmi, stane sa vražda normálna. Sú tu skvelí ľudia, ale behajú tu aj extrémne strašné svine, ktoré si to ospravedlnia. Nový zákon pokladám za výbornú etickú latku. Ťažko je ho obaliť, prispôsobiť si, keď mi všetky tieto moje milé nedostatky oplieskava na každej druhej strane o hlavu. Ešte aj ten archaický tvrdý slovník je tam oprávnene. Keby bol len trochu jemnejší, kompromisnejší, hneď by sme si ho vyložili podľa svojich potrieb. Za veľmi sympatické a pravdivé pokladám Pavlove úprimné zalomenie rukami nad stavom vecí- " Biedny je človek" je veľké konštatovanie. Chyby budeme robiť vždy, sme takí, netreba sa preto vešať. No na tú našu "biedu", ktorou ovplývajú aj tí najlepší, netreba zabúdať. Pokora je podľa mňa dôležitý klúč. K šťastiu, pochopeniu seba aj iných. Mne môj sedliacky rozum hovorí- Načo mi je Nietsche a jeho nadradený nadčlovek, oprávnený ukájať všetky svoje chtíče, keď... On sám spáchal samovraždu. ( Čo však vôbec neznamená, že ich neukájam ďalej...biedny je človek)