Uhol pohľadu

Fakt je ten, že človek ako taký je kedykoľvek ochotný sa splundriť akýmkoľvek spôsobom, aby pred spoločnosťou a hlavne sám pred sebou obstál a mohol zostať zabalený v svojej, vykonštruovanými, krehkými istotami vydláždenej, pohodlnej ulite a pohľade na seba. Bez sebaúcty to nejde. Aj pre posledného zúfalca je nevyhnutné vedieť, že sú na tom ľudia aj horšie. Ešte že to homosapiens s tým sebaoblbnutím nemá až také ťažké. Prirodzený sklon, ba priam pud sebazáchovy beštie. Možno, že sme vďaka tomu prežili. Veľa krát opakované lži sa stanú pravdou. Napríklad Ja. O sebe mám kdesi hlboko" skromnú mienku", že som nadpriemerne dobrý a slušný človek. Ale- Nezosmilníš- Som závislý na sexe, myslím naň pri každej peknej babe v kuse, mám dve milenky a značne odlišný pohľad na neveru z mojej strany a z tej druhej. Čičíkam sa, že som na ne dobrý a neklamem. Takmer... Neukradneš- Minulý týždeň sa mi v utorok stala štatistická haluz. 3 krát mi zle vydali. Prvý krát mi v reštaurácii vydali zo 100ky, platil som 50kou. Vrátil som. V obchode mi vydali z 50ky a platil som 20kou. Vrátil som. Keď mi však večer na T-com pláži týpek vydal z 10ky a platil som 5kou už som sa nasral a zobral som si to. Pýcha- Nemám problém si sám zo seba robiť srandu. Problém je, keď si ju v určitých konkrétnych záležitostiach, zo mňa robí niekto iný. Pichnutie do osieho hniezda, neovládam sa, očerveniem, v amoku mu idem priamočiaro po krku. Márnivosť- Ale iste priatelia, aj také máme. Lakomosť- Taktiež pozitívny nález. A takto môžme pokračovať. Človek obsahuje všetko a musí to nejak neriešiť, aby vedel výjsť na ulicu a žiť každodenný život. Keby žijeme dlho medzi notorickými vrahmi, stane sa vražda normálna. Sú tu skvelí ľudia, ale behajú tu aj extrémne strašné svine, ktoré si to ospravedlnia. Nový zákon pokladám za výbornú etickú latku. Ťažko je ho obaliť, prispôsobiť si, keď mi všetky tieto moje milé nedostatky oplieskava na každej druhej strane o hlavu. Ešte aj ten archaický tvrdý slovník je tam oprávnene. Keby bol len trochu jemnejší, kompromisnejší, hneď by sme si ho vyložili podľa svojich potrieb. Za veľmi sympatické a pravdivé pokladám Pavlove úprimné zalomenie rukami nad stavom vecí- " Biedny je človek" je veľké konštatovanie. Chyby budeme robiť vždy, sme takí, netreba sa preto vešať. No na tú našu "biedu", ktorou ovplývajú aj tí najlepší, netreba zabúdať. Pokora je podľa mňa dôležitý klúč. K šťastiu, pochopeniu seba aj iných. Mne môj sedliacky rozum hovorí- Načo mi je Nietsche a jeho nadradený nadčlovek, oprávnený ukájať všetky svoje chtíče, keď... On sám spáchal samovraždu. ( Čo však vôbec neznamená, že ich neukájam ďalej...biedny je človek)

pocity vlny

Tak som s tým celkom vyjebal. Karma, modlitby, šťastie. Neviem. Bojujem na všetkých frontoch, keď mi ide o krk. A ako vždy mám pocit, že to veľmi neovplyvňujem. Po návrate z reichu som si dožičil prázdniny. Príjemné. Odsviatkoval som doma, odsilvestroval v Tatrách, odlyžoval na Martinkách. Spravil som 12 skúšok z 13tich a zamestnal som sa v časáku. Taký hladký priebeh som teda nečakal. Celkom fajn, keďže vzdelanie ani skúsenosti v novinárstve nemám. Vyšlo mi akurát pár poviedok. Thats all. A tak momentálne píšem, prekladám, telefonujem, šoférujem, flirtujem a užívam si výhody tohto povolania. Novinári sú bohémska banda. Nemáme pravidelnú pracovnú dobu. Flákame sa a potom pred uzávierkou v redakcii aj spíme. Máme pozvania na projekcie filmov, rôzne PR žúrky, koncerty, krsty kníh, cedečiek. Vybavíme si permanentky do fitka a jazdíme na nových autách, ktoré máme testovať. Po mojom asketickom živote si to plnými dúškami užívam. A zvláštne. Nebývam stále šťastný. Väčšinou som a sem tam nie. Niekedy mám problém byť na ľudí dobrý. Dráždia ma. Človek musí byť šťastný v prvom rade sám zo sebou. .A to závisí od neviem čoho. Šťastný a nešťastný sa dá byť za akýchkolvek okolností. Možno sa treba odovzdať Kristovi, zavaliť sa prácou, byť naplnený láskou k žene. Milovať sa. Neviem. Mám problém prísť z práce domov a len tak si čítať knihu. Chodím cvičiť, na pivo, do kina, pokecať, na víno. Ovládam sa, som dobrý. Veľa chlascem. Dnes som mal taký neodôvodnene blbý deň. Prišiel som domov. Nejdem von ani keby čo! Čakajú ma dane, seminárka a za10 dní deadline na poviedku. Nechcelo sa mi nič. Na sme.sk som objavil rozhovor z Baričákom. Zaujal. Potom som zablúdil na polluxa a preklikal blogosféru. Priebeh večera mi radikálne zmenil Daily a jeho post Chivas. Mám tu jednu fľašu už pol roka. Tak som ju načal a pustil si džezík. Hrá Chick Co rea a píšem tento post. Pohodička. Ide to. Idem sa pozrieť na tie dane.

Zásadná chyba

Milujem len ženy inteligentnejšie ako som ja. Raz si na tom zlomím väz.

Zlomte Zubatej nohu!!

Na Štefana mi po dlhej chorobe umrela teta. Moji rodičia tam dve hodiny predtým nepripravení, prišli zaželať šťastné a veselé. Po návšteve moja mama dva dni pozerala do steny a siahla po xanaxoch. Bábike z bytu zomrel pred 4mi dňami oco. Dnes v noci zase koleginin manžel. Ako keby sa kruh zužoval a ruleta sa roztáčala. Ľahko sa smrť chápe ako súčasť života. Ľahko sa prehliada- kým nekosí ako besná okolo... Umieranie nie je vôbec dôstojné

Jemná schíza na troch kráľov

Ráno, štátny sviatok. Vyliezol som z izby o pol jedenástej, umyl kopu riadu a spravil si obedoraňajky. Vajíčka zo slaninou, zelenina, opečený chlebík, káva, džús. Z kúpelne sa ozýva šplachot vody, smiech a divné zvuky. Spolubývajúci si tiež užívajú voľno a laškujú pod sprchou. Dobre som sa vyspal, tak sa s porozumením bez závisti usmejem a k raňajkám si prinesiem Playboy. Výjde ďalší spoluobyvateľ a s úsmevom začne vyrábať cesto na palacinky. Tiež ma návštevu. Zúfalo zatúžim po niečom femininnom, no v byte sa nachádza len čivava Zaira. Z R. je koniec, no môžem zavolať A. Tá ma však bude vyrušovať. Musím odovzdať článok a v sobotu mám dve skúšky. Do riti! Zaliezol som do izby a namiesto roboty píšem tento post. V izbe vľavo hrá Jožo Crisis a David pozerá seriály. V izbe vpravo Jan servíruje palacinky Jurovi. Petržalský Starý Rím! Všetci laškujú, Cézar čaká a Kleopatra nikde.:(

Peklo a retro obchod

Mám nový bočný job v jednom časáku. Hlavná robota z toho asi nebude, čo ma trochu štve, lebo tým pádom naháňanie sa po divnom tvorovi z názvom zamestnávateľ pokračuje. Nie však o tom chcem.
Redakcia sedí neďaleko Amerického námestia. Reštík je v okolí dosť a tak ma prekvapilo, ked ma značková šefredaktorka, kamoška bez mihnutia oka zobrala na obed do ošarpaného pajzlu na rohu. Otvoríme dvere, dym mi jednu zavesil a moje pankáčske ja radosťou poskočilo. Pár zarastených štamgastov si dávalo obedné menu pivo, borovička, dvaja hádzali mince do automatu a ostatní bez slova pozerali na telku. Ako by som sa ocitol v Uhrovskom Podhradí. Iba cigáň Čačo chýba. Za pípou na dodržiavanie spoločenských noriem autoritatívne dohliada krčmár z impozantným bruchom.
Otvoríme lietačky a sme vo fajčiarskej jedálni. Žlté závesy zakonzervované dymom z miliardy cigariet. Osadenstvo- nečakané. Vyoblekovaní ľudia z firiem okolo a zopár študentov. Pivo, becherovka, pohár vína, káva, noviny, rozhovory. Tie pri našom vstupe na sekundu utíchli. Nie nie, nie je to tým, že som Rambo, to len kamoška je sexbomba. Prešla ako pávica týmto defilé a už sme v treťej komnate.
Waw. Čistá nezasmradená komančovská jedáleň vyzdobená pestrou zmesou obrazov a ľudí. Čašníčka je teta v kostýme, pozdraví nás a natešená ukáže fotku svojho čerstvého vnuka. Menu je napísané na tabuli. Objednávame, obratom dostávame a tu je pes zakopaný. BOhovsky tu varia! Či som si dal kurací špíz, bolonské špagety alebo plnenú zemiakovú placku, všetko chutilo dobre a domácky. Pre úpný retro zážitok doporučujem prejsť cez električkovú trať a kúpiť si kremeš alebo Rumbu v retro potravinách. Komančovské regále, zrkadlá proti zlodejom nad nimi, no paráda. Skvelý marketingový nápad alebo prirodzená realita? Neviem, ale petíciu za zachovanie soc dizajnu predajne kedykoľvek podpíšem. No teraz som už hladný a idem jesť. Do pekla, kam inam.
Ps. Peklo je na rohu Sasinkovej a volá sa U Hemi.

Všetko je inak

Ahojte. Dlho som tu nebol a keby flašu španielského Tempranilla nepreložím Prossecom, tak sem ešte pár dní, kedže nechcem zavádzať, asi nič nenapíšem. Musím sa totiž zorientovať.
Zmenil sa mi život. Zľava hore, doprava, spätný chod, para roztrhla kotol a sever je dopoludnia na západe a poobede škandalózne na juhu. V skratke. Prišiel som o prísun peňazí a
kľudu a sem tam mám z toho euforie a sem tam depresie. A čká sa mi. Rakúsky job je tatam. Samozrejme germánsky korektne a s mastným odstupným. Milujem to tam, no čaká ma nová cca pätnásta životná etapa. Vzrušenie aj únava. Som starý pes a zase mám dilemu, ako sa budem živiť. K tomu ma v rozlete a odlete otravne brzdí moje čerstvo započaté štúdium.
Povedal som si, že si teda idem splniť sen. Médiá, literatúra. Externe píšem poviedky, fejtóny a glosy pre dva renomované lajfstajlové časopisy. Baví ma to a vôbec z toho nevyžijem.
Kedže som kade tade pozarábal trochu peňazí, povolil som si pár mesačné prázdniny. Striedavo žijem v rodnom malomeste a v mojom Bratislavskom doupěti, ktore sa mimochodom veľmi zdarne profiluje. Žije tu 1,5 harmonického páru gayov, dlhoročná parťáčka Bábika, čivava Zaira a ja. Great!! A zároveň veľká sranda.
Paradoxne/ na šťastie/ som prestal ortodoxne žúrovať. Trčím vždy v jednom z domovov, športujem/ sauna a tak/ píšem seminárne práce, pri ktorých šediviem kvôli jeblému bazírovaniu na rozsahu, forme, počte znakov atd. /Verím, že to má nejaký výchovný účel, ale ja som fakt asi starý a hlavne zvyknutý riešiť podstatu vecí a nie formu./ Inak žijem v zásade striedmo a v médiách vyhlasujem, že usilovne píšem svoju prvú knihu. Ono ju ešte až tak nepíšem, no robím si veľa poznámok.
Situácia jeveselšia v citovej sfére. Momentálne voniam trom krásnym, zaujímavým, inteligentným ženám. Mám ich rád.
Tož krátky report z posledných piatich týždňov. Ak sa nezadarí, ak ma naserie/ poserie škola, lásky a nenaplnia sa pracovné ambície, mám otvorené zadné vrátka. Zacvakám si školu a pracovné víza v Austrálii. No uvidíme. Držte palce please. Váš Pollux