Hustý rok a drahý a plný zmien. V zásade pozitívny. Mám nové vaio, zrkadlovku a bike. Cestoval som ako ešte nikdy. Benátky, Paríž, viac krát Alpy, Wachau, Praha, splav Sázavy. Pred mesiacom som sa vrátil z Himalájí. Mesiac som trekoval po nepálskych horách a mestách. Stalo sa čo som tušil. Ázia ma omámila. Nevidím dôvod najbližšie cestovať inde. India, Indonézia, Thajsko , Malajzia. No musím si dávať pozor, je to na mňa prisilné, tá transkontinentálna zmena. Mesiac po návrate som bol v nejakej psychóze. Nezodpovedne bezstarostný, sa mi zdalo, že európa je studená mačacia piča, nuda a všetci sme tu neurotickí vystresovaní psychopati( To je pravda). Tak som sa namočil do chlastu dôkladne, však bol čas, vianoce a tak. A div sa svete, zvláštne negatívne psychické stavy ma hocikedy hlavne ráno prepadali. Úzkosti, pocit márnosti, zlo. To sa mi ešte nestalo. Upravilo sa to až teraz v robote. Makám, učím sa, bočne píšem a som šťastný. Triezvy a bez cigariet. Život je samé prekvapenie.
Už pol roka žijem s mojim značkovým koťátkom s dobre zamaskovanou dušou pankáča v jednom byte. Na moje prekvapenie to funguje- uspokojivo. V lete mám štátnice. Minule sa mi snívalo, že bohatstvo by bola moja smrť. By som sa rychlo, kamikadze zmárnil na najkrajších plážach dôkladne zaliaty štetkami, chlastom, koksom a inými nešťastiami:). Pravda. Slabý som človek. Ale milý bože aspoň trošku na príbytok biedny a Imprezu by som poprosilO:-).
Čítal som poväčšine slovenskú súčasnú literatúru. Odporúčam Holku, Bílého, Klimáčka a Ivana Koleniča.
Takýto v skratke bol rok 2010. V zásade sa mám dobre. Dúfam aj vy. Na Polluxa nemám čas, lebo sa musím kreatívne vylievať na iných fórach... Ako štetka.. za peniaze
Mám rád ľudí, milujem samotu. V dave pod tlakom skloním hlavu a kráčam. Radová ovečka.
Haha! Zbabelý individualista
Tiež máte pocit, že keď ste s niekym, prestávate byť sebou? Každopádne viem, že musím hovoriť. Veď, keď sa to vo mne nazbiera a vybuchne to.. pravdepodobne újde. Dnes sme sa tak krásne pohádali cez chat.
Je vysoká ako ja. Máme účet v rovnakej banke. Mám len o 25% vyšší plat. Myslíme z veľkej časti rovnako. Má 110 cm dlhé krásne nohy, ploché bruško a trochu priveľkú číču:(. Prsia malé, ale chystá si ich dať urobiť. Slovo style dohnala do dokonalosti. Handry z H/M dokonale zmiešané s Dolce Gabanna, DKNY, Hugo Boss atd. Dokonalé. Na hory a do člna ju žial nedostanem, za to v meste si rozumieme 110%ne. Párty, divadlo, koncerty, reštiky, pikniky, kupko. To všetko sa s ňou robí parádne. V lete pije absolutku s džúsom, v zime whisky. Dobré víno, čierne pivo, keď sa to hodí trávu a ked sa to hodí koks. Sme fucking stylish ikonický pár. Skvele varí, je čistotná, pozorná a samostatná. Neviem, či sa mi nesníva, ale nie. JE TO MOJA FRAJERKA! Otázka je, či ma bude dlho baviť chodiť s mojim zrkadlom v ženskej koži. Pri mojom narcizme asi hej:). Problém môže nastať v tom, že máme rozličný prístup sexu. Pre mňa je to nekonečná paleta dotykov, hladenia, stláčania, lízania, šukania. Ju to šteklí. Fuck!!! Preferuje tupý kontakt pohlavných orgánov v dvoch polohách, v ktorých sa spraví. Dlhodobo nuda. NO hádam to, ako všetko dosiaľ vyriešime. Ešte že sa skvele bozkáva. Po dlhej dobe si relation ship parádne užívam priatelia. Preto som tu aj dlho nebol... ale už budem. Zdravím vás. Majte krásne leto:).
Odopol som Zare obojok, tá nasala do nozdier pachy okolo a s vervou sa vrhla do lesa. Neúmyselne zachránila pätnásťročného Dominika, ktorý ani 100 metrov od mojej lúky prežíval svoju sexuálnu premieru s 14 ročnou Lenkou. Chodili spolu už mesiac. Chalanom už dávno rozprával, že s ňou šuká. Dnes sa to malo stať. Strávili zamilované, krásne popoludnie v zoo. Držali sa za ruky, smiali, bozkávali, dali si tri krát zmrzlinu a Dominik, ktorý mal celé popoludnie erekciu, ohmatával Lenke prsia a zadok za každou klietkou, či stromom, ktorý ich ako tak zakryl. Boli práve pri odľahlej klietke so pštrosmi, keď si pritiahol Lenku venušiným pahorkom na jeho v nohaviciach uväznený, stoporený penis, stláčal jej zadok, trel sa o ňu a v momente, keď ich francúzsky bozk prerušil prudký Lenkin vzdych, čo bol preňho dôkaz, že sa jej to predsa len páči, nevydržal a vystrekol do nohavíc. Pozerala naňho zvláštnym pohladom, chvela sa. Chytil ju za ruku a ťahal ju k plotu. Ten preskočili a vošli do lesa. Pevne ju držal a kráčal stále hlbšie a hlbšie. Konečne sa mu zdalo, že sú úplne sami. Stiahol jej ramienka šiat z pliec a kopa splývavej látky jej skĺzla k nohám. Nešikovne jej rozopol podprsenku. Zbožňujúco zobral jej pučiace prsia do rúk. Zase mu stál. Teraz mu vyzliekla tričko Lenka. Dala mu pusu na bradavku a lačne mu prešla jazykom cez krk až za ucho. Zamrazilo ho. Stiahol si nohavice a zo všetkého, čo si vyzliekli urobil lôžko. Jemne ju naň položil. Ruku jej vopchal do nohavičiek. Bol prekvapený, ako je tam vlhko a teplo. Vnoril sa do kyprých záhybov tajomstva a odmenou mu boli ďalšie potláčané vzdychy. Siahla mu rukou do treniek, potlačených postavičkami zo South parku a začala mu to robiť. Takmer tak dobre, ako si to vedel on. Vtlačil sa jej medzi nohy, ona ho nimi objala. Na kondom zabudol úplne vedome a vďaka tomu na ten vnik nikdy nezabudne. Dokonale priliehavý a kĺzavý.
Podvedome začal zrýchlovať. Lenka mu naznačila, aby spomalil. Prirážaj, pomaly, rovnomerne. Bol rád, že on nie je jej prvý a, že ona je jeho prvá. Stúpal. Po pol minúte bolo jasné, že napriek tomu, že sa držal manuálu z internetu, ktorý radil rátať násobiku, či predstavovať si sex s mŕtvolou, týmto božským vnikom neunikne. Štvalo ho to, chcel jej to urobiť dobre. Vrchol bol vzdialený asi tri sekundy, v duchu bezmocne nadával, vzápäti mu meter pred nosom ticho preletel velký strieborný pes, Dominik skamenel s otvorenými ústami a spermie zaradili spätný chod. Lenka psa nevidela, jej prerývané vzdychy naberali na intenzite, agresívne, dychtivo na ňom hoblovala, škrabala mu chrbát, zrazu ho zvonka aj zvnútra krčovito objala, zvrieskla, vydýchla a uvolnene sa rozliala na ich lesnom lôžku. Cítil sa ako král, čo ho totálne vzrušilo, začal rýchlo kmitať, spokojná Lenka sa usmievala, teraz začal vzdychať Dominik. V momente ako mu mozog vybuchol, stihol vytiahnuť penis a láva vystrekla na Lenkine brucho, kozy a jeden cákanec jej skončil vo vlasoch. Král umrel a bezvládne sa zvalil vedľa. Lenka mu chytila péro a jemne, zlahka, mu ho ešte asi minútu honila a z láskou sa naň pozerala. Dominik sa dlho a vďačne pozeral na húštinu, v ktorej sa stratila Zara. Blahorečil.
-
Dva kilometre odtiaľ si robila piknik skupinka študentovz internátov v Mlynskej doline. Dvaja chalani opekali špekáčiky a slaninu, ostatní hrali volejbal. Chalani pri ohni zo záujmom sledovali hrajúcich a rozprávali sa. Karol, ako si na tom vlastne s Luckou? Škoda slov. Naposledy sa ma spýtala, či si uvedomujem, že stále myslím na seba. Vraj som totálny egocentrik. Musel som sa jej zasmiať. Ako mám chápať svet? Cez Baracka Obamu? Žijem v tomto tele, dýcham týmito plúcami. Všetko čo vnímam, týmito očami, ušami, nozdrami, prstami, mi prejde týmto mozgom a cez tieto chemické a neviem aké pochody, vytváram môj svetonázor, zaujímam postoje k ľuďom, situáciám. Všetci tu na zemi vytvárame postoje NÁS voči SVETU. To som si myslel, že je jasné. Samozrejme, treba sa pozerať na veci z viacerých pohľadov, aby sme zistili ten správny. Pravda býva uprostred. To vedeli už v antike. Snažím sa objektívne posudzovať a podľa toho sa správať. Ibaže nie som computer. Je dôležité akceptovať seba aj s chybami a je nevyhnutné mať sa kompletne, v celom svojom biednom technickom a duševnom stave rád. To vôbec neznamená, že nemám na sebe pracovať. Ale ak máš mať úprimne rád iných, musíš mať najprv rád sám seba. Je to napísané v biblii a isto aj v budhistických mantrách, či koráne. Aj v blbých ženských plátkoch! A ona ma nazve egoistom. Ťava! No jasné, je to ťava. No podľa mňa je pravda, že si občas egoistické hovado a strašný narcis. Ale inak si dobrý kamarát. Ty si chuj! Chvílu bolo ticho a obaja sústredene otáčali ražne zo špekáčikmi. Karol pozri na Jarku. Aké má krásne pohyby. Teší sa z toho volejbalu. Som rád, že s ňou mám v škole projekt. A ako sa jej vlní zadok. Sa ukludni Radko, kamarát môj „nadovšetko úprimný“, veď ty, chodíš s Majkou. Už nechodím. Ale? No vážne. Povedala, že by to dlhodobo nefungovalo. A to ťa neserie? Sralo. Ale už ani nie. Mala pravdu. V tomto majú ženy vždy pravdu. Nad lavou obličkou majú citlivý seizmograf, ktorým vycítia zemetrasenie svetelný rok pred tým, ako sa stane. A my sme len maskulínne teliatka, ktoré ony citlivo, opatrne, tak aby nepraskli krehkú bublinu našej ilúzie, že to manažujeme celé my, vedú tam kam chcú. Chlap je ešte dokonale očarený každou jej vetou, krivkou, jeho vták nadšene kýva hlavou a odsúhlasuje svadbu, hypotéku, detičky a ona už vtedy vidí, že to nemá zmysel. Že ona je spokojná so svojim stereotypným svetom a, že to partyzviera vedľa, je síce zlaté, ale v konečnom dôsledku jej ho bude sústavne nabúravať. A ona miluje svoj odbor a chce sa mu naplno venovať. A konečne, vlastne ešte presne nevie, či to, čo sa jej páči, sú práve muži. Stop! Chápem dobre, že si konkrétny, teda, že hovoríš o Majke? Sčasti. Waw! Ona je lesba?? Sčasti. To je ako, sčasti? Ser na to! Každopádne to ukončila. A ja som po dvoch týždňoch rád. Akonáhle mi šukanie nezahmlievalo mozog, zmenil sa môj uhol pohľadu.Zbadal som, že to milé dupkanie, myslím chôdzu, ktorou sa pohybuje, pripomína ruju besného slona, že divne funí a krčí nosom, že 95 percent slov, čo povie, je o chemických prvkoch. K tomu nechce mať deti a varenie pokladá za ponižujúce. Kto by s ňou bol? Bol by som idiot! Aj keď... Nie je veľa báb, ktoré môžeš klačiace v skúšobnej kabinke v H&M kmásať za vlasy a oni ti nadšene robiadeepthroat. To vážne? Hej, kompletne, aj s obstrekom mandlí. A kludne aj v kabínke v H&M. Jaj, to mi už teraz strašne chýba, ale musím to prežiť. Vlastne mi nič iné neostáva. Pamätaj Karol. Vždy buď vďačný ženskej, ktorá ťa nechá. Ona to urobí takmer vždy, len vtedy, keď je to rozumné a nevyhnutné.
Ich rozhovor prerušili nadšené výkriky volejbalistov. Nebadane, odniekiaľ z lesa vybehla strieborná Weimarka a s vervou sa zapojila do hry. Krútila chvostom, sem tam bojovne brechla a o dušu prenásledovala loptu. Aký krásny havko. Lucka, to je suka. Karol nepoučuj ma! Poď sem moja, ty si krásna, normálne by som si ťa nechala. Ale ty určite máš domov. Karol, daj mi prosím ťa jeden špekáčik pre túto krásavicu. Lucka, vieš aký som hladný. Lucka zmučene zavyla .No veď daj mi moju, ty egocentrik!! Rado vidíš? Nehovoril som!Ťava!
14.52 Volačo by som aj, ale neviem čo. Normálne to viem. Beriem si, čo sa mi páči, pýtam sa na to, čo ma zaujíma. Čo to budem komplikovať. Legitimné, nie? 14.56 Toto teraz, je presne ten stav, keď mi najlepšie pomáha chlast a sex. 14.58 Začínam paranoidne zvažovať, či fakt, že všetky pekné, milé, múdre sú chronicky šťastne zadané, nie je predsa len zákerná, proti mne mierená, vesmírna intriga. 15.01 Aaaach. Zašukal by som si, po 6tich týždňoch. Waaaaaaauuuu. slddsuifzovcjlônmeínetz!?!
Sedím pri stole pred laptopom. Za laptopom je okno. Za ním je jedla. Stará známa. Blbnú na nej dve sýkorky. Sneží, na čo sme si frflajúc už pomaly zvykli. Mám chuť napísať blog. Len tak
Robím na obľúbenom projekte. Popri tom si od rána púšťam muziku. Frank Zappa, Živé kvety. Momentálne Lyrikov a Beneho projekt Dobré slohy 2... Sú dobré a pravdivé. Večer čítam Murakamiho- Sputnik, má láska, v skvelom českom preklade. Ráno štartujem na záchode mozog, tráviaci trakt a náladu Pratchettovým, Hŕr na ne. (Každý druhý, kto kritizuje zeměplochu bude zastrelený!) Silvia mi poslala prezentáciu fotiek z Cans festivalu z Londýna . Svieže, vtipné. Takto si predstavujem modern art. Externý disk plný filmov od Romana, je zárukou takmer neprežitelnej dávky umenia. Chrumkám si v tom všetkom. Asi si nalejem pohárik bourbonu. Čo to celé znamená? Mám svojich pár dni v mesiaci, keď som intelektuál. Za pár dní to drbne a ja sa rozmáznem v nástrahách a plytkých slastiach mesta. Juchuu. Rovnováha..
Tendencia ľudstva omámiť si mozog niečim externým, je stará ako ľudstvo samo. Ani ja nie som výnimkou. Pri mojom genofonde a detstve obklopenom bohémskymi pochlastávačmi, by to aj bola sizifovská úloha. No a ja sa nerád týram a rád volím ľahšiu cestu:). Keď som v 13tich rokoch prečítal Kerouacovu On the road, moja duša dobrodružná, hneď vedela, že chce cestovať stopom a vyskúša marihuanu. - OD 15 do 20- Sprostí ako sa patrí, sme chlastali sudové alebo ribezlové víno, miešali ho s Karpatským horkým, borovicou, hulili, čo sa dalo, pogovali na punkových koncertoch. Pohŕdali sme akoukoľvek činnosťou a za mŕtveho pokladali každého nad 30 rokov. Teeenegeri sú proste nádherne bohorovne cool. - Od 20 do 30- V prvej časti dekády sme nabehli na experimenty s halucinogénmi, v lete stopom alebo na falošný interrail do Amstru alebo Španielska, huliť, žrať tripy, magic mashrooms. Durmanové šialenstvo. Druhá časť dekády-Veľký boom rave scény. Techno aerobic pod stroboskopmi. Mdma šťastie. Vydržali sme to robiť dosť dlho. - Od 30 do 40 - Serie nás, že nás mládež pokladá za dôchodcov!! Nám sa 17ky zdajú akurát.. Makáme( väčšina o život a hypotéku, ja len tolko, kolko treba). Chodíme na kvalitné, vybrané akcošky, festivaly, treky. Keď si pár krát ročne v starej zostave vyrazíme niekam, tak jedine s povinným arzenálom= Flaša Bourbonu a pol gramu kokainu na osobu a noc. Hulíme kvanta kvalitného chechtavého weedu, hráme poker, grilujeme steaky. A keď sa naserieme, tak zožerieme aj ečko a šťastní sa kníšeme na funky haus!! Na skákanie už nie su kolená.. Po takomto záťahu následuje dvojdňová rekonvalescencia:)) Vyššie uvedené potvrdzuje, že Darwinova evolúcia sa dá krásne aplikovať na sofistikovanosť žúrovania. Ps- S napätím čakám ďalšiu dekádu. To už istotne zduchovnieme. Niet inej cesty. Kto už by nám toleroval týždňové rekonvalescencie :P. Hmm. Ibaže by sme status zamestnanca poslali do péčka.
Moja najzásadnejšia láska sa vydala za týpka z mesta, kde som vyrastal a priezvisko má ako JA. Jej najlepšia kamarátka chodila roky s jednym Ďurišom a po zopár krátkych vzťahoch ( resp. jebačiek) neomylne zakotvila v náručí ďalšieho Ďuriša. Pred mesiacom som si kúpil auto a keď som ho prihlasoval, policajt mi podal špzetky s číslami dňa a mesiaca, kedy som sa narodil. Tieto tri čísla sú magická kombinácia, ktorá sa mi objavuje hocikde a hocikedy v živote a obracia veci na lepšie. Odvtedy mi je jasné, že mazda( mačička) bude parťáčka.
V piatom priestore stáli pri okne dlhovlasý a krídlatý. Napäto pozorovali modré rotujúce laboratórium a neveriaco krútili hlavou. Teda tento vírus Homosapiens bacil je pekne agresívna sviňa, povedal dlhovlasý. Ešte sa mamut a Magdaléna na vesmírnom kyvadle ani štvrtý krát neotočili a už rozmlátili skoro celú planétu. Sú horší, ako červené mravce. Ha! Keby len planétu. Oni sa žerú aj navzájom, fiškusi! Zaujímave, velmi zaujímavé. Odkedy im tam otec poslal manuál, tak sa to aj zlepšilo aj zhoršilo. Oddelili sa, sčasti pochopili, ale vysvetlili si to každý po svojom. A teraz sa vehementne- tankami, peniazmi a mačetami o TEJ ICH pravde vzájomne presviedčajú. Tatka ten vírus stále baví, lebo je ho ťažko predvídať. Funguje na základných 4roch princípoch z ktorých bol vyklonovaný, ale sem tam sa zachová úplne inak a vytvorí niečo, čo je pekné aj pre nás. A my sme 57000 krát inteligentnejší! Nikto nevie ako to dokážu. Otec nazval túto ich danosť láska. Krídlatý si vzdychol. Žial okrem týchto zriedkavých prípadov z nich nie je žiadny úžitok. Máš pravdu Michal! No veď uvidíme, necháme im ešte jedno otočenie. Keď nič, tak tam skočím osobne a aktivujem sebazničujúci gen Zero 666, ktorý im tatko predvídavo zabudoval do Dna. Potom vyčistíme laboratórium, (ach to zas bude Augiašov chliev) a nasadíme pokusne nový vírus. Ale za homosapiens bacilom mi bude smutno. Výborne sa naň stávkovalo.
Žeby mal nakoniec Tomáš pravdu? Nakoniec o tom, ako túžim po láske, len kecám, ale v skutočnosti ju nechcem. Nakoniec to bude tak, že mi pragmaticky vyšlo lepšie sa pohybovať v okruhu pár desiatok žien, ako sa nudiť s jednou. Každa sa predsa hodí na niečo iné. 90% z nich mi minimálne vyfajčilo. Bez obmedzovania, zodpovednosti, nudy, hlbokých rán a s víziou otvorených zajtrajškov s ďalšími úžasnými ženami. A to mám vymeniť za lásku, ktorú aj tak čas nejakým rafinovaným spôsobom, časom zabije? Tak to bude musieť prísť ta tretia Pravá a v pravý čas! A keď nepríde? Škoda. Nuž, čo. Neobesím sa
Odpoveď sa mi zjavila pred chvíľou pri pohľade na poličku v kúpelni. Znie- TEN KTO VYNÁJDE SKUTOČNE FUNKČNÝ PRÍPRAVOK PROTI PLEŠIVOSTI. Bude si zaň môcť pýtať čokolvek. Postihnutí zaplatia. Nič, okrem impotencie neničí mužské ego, tak ako pleš. Darmo sa hovorí, že muža robí mužom charizma, charakter, vnútorná sila, šarm. Spomeňme si len, čo všetko povystrájali kvôli vlasom naši predkovia. Inak vážení muži nepohrdli parochňami, príčeskami, platili majland šarlatánom. Posledný, doteraz pretrvávajúci smiešny výstrelok je kultová prehadzovačka. (Do dnes si pamätám zážitok z detstva, keď som bol na futbale, zavial vietor a rozhodcovi rozhádzal jeho biedny trs vlasov na zátylku, ktorý mal neskutočne dômyselne obmotaný okolo celej hlavy. Behal po ihrisku, nad ním plápolál trištvrte metrový korbáč a tribúna sa válala od smiechu.) V dnešnej dobe už muži zväčša pochopili trapnosť kamuflovacieho konania a hrdo nosia ostrihané lebky. Aj keď? Všimli ste si, že plešivejúci muži holdujú šiltovkám, klobúkom, šatkám a iným pokrývkam hlavy asi 5x častejšie ako plešivením nepostihnutí? A nehovorte mi, že je to len z praktických dôvodov, proti úpalu. Tomu dávam tak 25%.Ostatní skrývajú pleš. Mne osobne viac vadí názov ako samotný jav. Krutá slovenčina. Plešivý, plešina, plešivec. Niečo medzi výsmechom a nadávkou. A na vraždu je, že je to tak odporne nespravodlivé. Malou náplasťou je fakt, že vizáž u muža nie je oproti jeho vlastnostiam dôležitá a vraj je veľa žien, ktorým sa to vyslovene páči. Asi polovica mužov už vôbec nemá problém, lebo majú pekný tvar lebky a holá hlava im pristane. V našej rodine máme plešivosť z otcovej strany geneticky danú. On sám ma hlavu ako koleno od 26tich rokov. Po pravde si ho neviem inak predstaviť. Doteraz sa na rodinných session bavíme na mojom výroku, keď som ako trojročný zahlásil na otázku: Kto je môj otec? "Ten čo má holé vlasy". Pred asi 6mi rokmi som si musel priznať, že sa začínajú kúty robiť aj mne. Nuž ako človek bez predsudkov som si povedal. Však šlahnem si raz, dva krát do roka nejakú kúru. Keď mi to predlži život s vlasmi o pár rokov, stojí to za to. Ako prvé som užíval kapsule Revalid. Potom som prešiel na nejakú inú švajčiarsku firmu. Tu už som mal kapsule, šampón a tonicum. Teraz po šiestich rokoch som sa dopracoval k tomu najdrahšiemu, čo na trhu je. Na poličke v kúpelni mám nonstop( nie 1-2 krát ročne) kompletnú radu od Vichi. Dercos aminexil. Šampón- 18 eur, kúra 50 eur, spray 28 eur. Používam výhradne gel L'oreal professional dostupný len v kaderníckych salónoch. 20 eur. Ťažko povedať aký to má efekt. Vlasy ešte mám a kúty tiež. Je pravda, že sú bohatšie ako má môj o 6 rokov mladší brat. Časom sa však plešivosti aj tak zrejme nevyhnem.
A teraz k tomu bohatstvu.Vychádza mi to tak, že ja sám, som už majitelke lorealu zaplatil taký menší motorový člnok na jej 100 metrovej jachte. A to za prípravky s diskutabilnou účinnosťou. Nenadarmo sa umiestnila v rebríčku Forbes, ako tretia najbohatšia žena na svete. Predstavte si, že niekto vymyslí chemickú substanciu, ktorá by viditeľne fungovala. Nedajbože keby začali po nej rásť vlasy tam, kde už nerastú. Myslím, že brunejský sultán by bol oproti tomuto človeku úplná socka.
Fakt je ten, že človek ako taký je kedykoľvek ochotný sa splundriť akýmkoľvek spôsobom, aby pred spoločnosťou a hlavne sám pred sebou obstál a mohol zostať zabalený v svojej, vykonštruovanými, krehkými istotami vydláždenej, pohodlnej ulite a pohľade na seba. Bez sebaúcty to nejde. Aj pre posledného zúfalca je nevyhnutné vedieť, že sú na tom ľudia aj horšie. Ešte že to homosapiens s tým sebaoblbnutím nemá až také ťažké. Prirodzený sklon, ba priam pud sebazáchovy beštie. Možno, že sme vďaka tomu prežili. Veľa krát opakované lži sa stanú pravdou. Napríklad Ja. O sebe mám kdesi hlboko" skromnú mienku", že som nadpriemerne dobrý a slušný človek. Ale- Nezosmilníš- Som závislý na sexe, myslím naň pri každej peknej babe v kuse, mám dve milenky a značne odlišný pohľad na neveru z mojej strany a z tej druhej. Čičíkam sa, že som na ne dobrý a neklamem. Takmer... Neukradneš- Minulý týždeň sa mi v utorok stala štatistická haluz. 3 krát mi zle vydali. Prvý krát mi v reštaurácii vydali zo 100ky, platil som 50kou. Vrátil som. V obchode mi vydali z 50ky a platil som 20kou. Vrátil som. Keď mi však večer na T-com pláži týpek vydal z 10ky a platil som 5kou už som sa nasral a zobral som si to. Pýcha- Nemám problém si sám zo seba robiť srandu. Problém je, keď si ju v určitých konkrétnych záležitostiach, zo mňa robí niekto iný. Pichnutie do osieho hniezda, neovládam sa, očerveniem, v amoku mu idem priamočiaro po krku. Márnivosť- Ale iste priatelia, aj také máme. Lakomosť- Taktiež pozitívny nález. A takto môžme pokračovať. Človek obsahuje všetko a musí to nejak neriešiť, aby vedel výjsť na ulicu a žiť každodenný život. Keby žijeme dlho medzi notorickými vrahmi, stane sa vražda normálna. Sú tu skvelí ľudia, ale behajú tu aj extrémne strašné svine, ktoré si to ospravedlnia. Nový zákon pokladám za výbornú etickú latku. Ťažko je ho obaliť, prispôsobiť si, keď mi všetky tieto moje milé nedostatky oplieskava na každej druhej strane o hlavu. Ešte aj ten archaický tvrdý slovník je tam oprávnene. Keby bol len trochu jemnejší, kompromisnejší, hneď by sme si ho vyložili podľa svojich potrieb. Za veľmi sympatické a pravdivé pokladám Pavlove úprimné zalomenie rukami nad stavom vecí- " Biedny je človek" je veľké konštatovanie. Chyby budeme robiť vždy, sme takí, netreba sa preto vešať. No na tú našu "biedu", ktorou ovplývajú aj tí najlepší, netreba zabúdať. Pokora je podľa mňa dôležitý klúč. K šťastiu, pochopeniu seba aj iných. Mne môj sedliacky rozum hovorí- Načo mi je Nietsche a jeho nadradený nadčlovek, oprávnený ukájať všetky svoje chtíče, keď... On sám spáchal samovraždu. ( Čo však vôbec neznamená, že ich neukájam ďalej...biedny je človek)
Tak som s tým celkom vyjebal. Karma, modlitby, šťastie. Neviem. Bojujem na všetkých frontoch, keď mi ide o krk. A ako vždy mám pocit, že to veľmi neovplyvňujem. Po návrate z reichu som si dožičil prázdniny. Príjemné. Odsviatkoval som doma, odsilvestroval v Tatrách, odlyžoval na Martinkách. Spravil som 12 skúšok z 13tich a zamestnal som sa v časáku. Taký hladký priebeh som teda nečakal. Celkom fajn, keďže vzdelanie ani skúsenosti v novinárstve nemám. Vyšlo mi akurát pár poviedok. Thats all. A tak momentálne píšem, prekladám, telefonujem, šoférujem, flirtujem a užívam si výhody tohto povolania. Novinári sú bohémska banda. Nemáme pravidelnú pracovnú dobu. Flákame sa a potom pred uzávierkou v redakcii aj spíme. Máme pozvania na projekcie filmov, rôzne PR žúrky, koncerty, krsty kníh, cedečiek. Vybavíme si permanentky do fitka a jazdíme na nových autách, ktoré máme testovať. Po mojom asketickom živote si to plnými dúškami užívam. A zvláštne. Nebývam stále šťastný. Väčšinou som a sem tam nie. Niekedy mám problém byť na ľudí dobrý. Dráždia ma. Človek musí byť šťastný v prvom rade sám zo sebou. .A to závisí od neviem čoho. Šťastný a nešťastný sa dá byť za akýchkolvek okolností. Možno sa treba odovzdať Kristovi, zavaliť sa prácou, byť naplnený láskou k žene. Milovať sa. Neviem. Mám problém prísť z práce domov a len tak si čítať knihu. Chodím cvičiť, na pivo, do kina, pokecať, na víno. Ovládam sa, som dobrý. Veľa chlascem. Dnes som mal taký neodôvodnene blbý deň. Prišiel som domov. Nejdem von ani keby čo! Čakajú ma dane, seminárka a za10 dní deadline na poviedku. Nechcelo sa mi nič. Na sme.sk som objavil rozhovor z Baričákom. Zaujal. Potom som zablúdil na polluxa a preklikal blogosféru. Priebeh večera mi radikálne zmenil Daily a jeho post Chivas. Mám tu jednu fľašu už pol roka. Tak som ju načal a pustil si džezík. Hrá Chick Co rea a píšem tento post. Pohodička. Ide to. Idem sa pozrieť na tie dane.
Na Štefana mi po dlhej chorobe umrela teta. Moji rodičia tam dve hodiny predtým nepripravení, prišli zaželať šťastné a veselé. Po návšteve moja mama dva dni pozerala do steny a siahla po xanaxoch. Bábike z bytu zomrel pred 4mi dňami oco. Dnes v noci zase koleginin manžel. Ako keby sa kruh zužoval a ruleta sa roztáčala. Ľahko sa smrť chápe ako súčasť života. Ľahko sa prehliada- kým nekosí ako besná okolo... Umieranie nie je vôbec dôstojné
Ráno, štátny sviatok. Vyliezol som z izby o pol jedenástej, umyl kopu riadu a spravil si obedoraňajky. Vajíčka zo slaninou, zelenina, opečený chlebík, káva, džús. Z kúpelne sa ozýva šplachot vody, smiech a divné zvuky. Spolubývajúci si tiež užívajú voľno a laškujú pod sprchou. Dobre som sa vyspal, tak sa s porozumením bez závisti usmejem a k raňajkám si prinesiem Playboy. Výjde ďalší spoluobyvateľ a s úsmevom začne vyrábať cesto na palacinky. Tiež ma návštevu. Zúfalo zatúžim po niečom femininnom, no v byte sa nachádza len čivava Zaira. Z R. je koniec, no môžem zavolať A. Tá ma však bude vyrušovať. Musím odovzdať článok a v sobotu mám dve skúšky. Do riti! Zaliezol som do izby a namiesto roboty píšem tento post. V izbe vľavo hrá Jožo Crisis a David pozerá seriály. V izbe vpravo Jan servíruje palacinky Jurovi. Petržalský Starý Rím! Všetci laškujú, Cézar čaká a Kleopatra nikde.:(
Mám nový bočný job v jednom časáku. Hlavná robota z toho asi nebude, čo ma trochu štve, lebo tým pádom naháňanie sa po divnom tvorovi z názvom zamestnávateľ pokračuje. Nie však o tom chcem. Redakcia sedí neďaleko Amerického námestia. Reštík je v okolí dosť a tak ma prekvapilo, ked ma značková šefredaktorka, kamoška bez mihnutia oka zobrala na obed do ošarpaného pajzlu na rohu. Otvoríme dvere, dym mi jednu zavesil a moje pankáčske ja radosťou poskočilo. Pár zarastených štamgastov si dávalo obedné menu pivo, borovička, dvaja hádzali mince do automatu a ostatní bez slova pozerali na telku. Ako by som sa ocitol v Uhrovskom Podhradí. Iba cigáň Čačo chýba. Za pípou na dodržiavanie spoločenských noriem autoritatívne dohliada krčmár z impozantným bruchom. Otvoríme lietačky a sme vo fajčiarskej jedálni. Žlté závesy zakonzervované dymom z miliardy cigariet. Osadenstvo- nečakané. Vyoblekovaní ľudia z firiem okolo a zopár študentov. Pivo, becherovka, pohár vína, káva, noviny, rozhovory. Tie pri našom vstupe na sekundu utíchli. Nie nie, nie je to tým, že som Rambo, to len kamoška je sexbomba. Prešla ako pávica týmto defilé a už sme v treťej komnate. Waw. Čistá nezasmradená komančovská jedáleň vyzdobená pestrou zmesou obrazov a ľudí. Čašníčka je teta v kostýme, pozdraví nás a natešená ukáže fotku svojho čerstvého vnuka. Menu je napísané na tabuli. Objednávame, obratom dostávame a tu je pes zakopaný. BOhovsky tu varia! Či som si dal kurací špíz, bolonské špagety alebo plnenú zemiakovú placku, všetko chutilo dobre a domácky. Pre úpný retro zážitok doporučujem prejsť cez električkovú trať a kúpiť si kremeš alebo Rumbu v retro potravinách. Komančovské regále, zrkadlá proti zlodejom nad nimi, no paráda. Skvelý marketingový nápad alebo prirodzená realita? Neviem, ale petíciu za zachovanie soc dizajnu predajne kedykoľvek podpíšem. No teraz som už hladný a idem jesť. Do pekla, kam inam. Ps. Peklo je na rohu Sasinkovej a volá sa U Hemi.
Ahojte. Dlho som tu nebol a keby flašu španielského Tempranilla nepreložím Prossecom, tak sem ešte pár dní, kedže nechcem zavádzať, asi nič nenapíšem. Musím sa totiž zorientovať. Zmenil sa mi život. Zľava hore, doprava, spätný chod, para roztrhla kotol a sever je dopoludnia na západe a poobede škandalózne na juhu. V skratke. Prišiel som o prísun peňazí a kľudu a sem tam mám z toho euforie a sem tam depresie. A čká sa mi. Rakúsky job je tatam. Samozrejme germánsky korektne a s mastným odstupným. Milujem to tam, no čaká ma nová cca pätnásta životná etapa. Vzrušenie aj únava. Som starý pes a zase mám dilemu, ako sa budem živiť. K tomu ma v rozlete a odlete otravne brzdí moje čerstvo započaté štúdium. Povedal som si, že si teda idem splniť sen. Médiá, literatúra. Externe píšem poviedky, fejtóny a glosy pre dva renomované lajfstajlové časopisy. Baví ma to a vôbec z toho nevyžijem. Kedže som kade tade pozarábal trochu peňazí, povolil som si pár mesačné prázdniny. Striedavo žijem v rodnom malomeste a v mojom Bratislavskom doupěti, ktore sa mimochodom veľmi zdarne profiluje. Žije tu 1,5 harmonického páru gayov, dlhoročná parťáčka Bábika, čivava Zaira a ja. Great!! A zároveň veľká sranda. Paradoxne/ na šťastie/ som prestal ortodoxne žúrovať. Trčím vždy v jednom z domovov, športujem/ sauna a tak/ píšem seminárne práce, pri ktorých šediviem kvôli jeblému bazírovaniu na rozsahu, forme, počte znakov atd. /Verím, že to má nejaký výchovný účel, ale ja som fakt asi starý a hlavne zvyknutý riešiť podstatu vecí a nie formu./ Inak žijem v zásade striedmo a v médiách vyhlasujem, že usilovne píšem svoju prvú knihu. Ono ju ešte až tak nepíšem, no robím si veľa poznámok. Situácia jeveselšia v citovej sfére. Momentálne voniam trom krásnym, zaujímavým, inteligentným ženám. Mám ich rád. Tož krátky report z posledných piatich týždňov. Ak sa nezadarí, ak ma naserie/ poserie škola, lásky a nenaplnia sa pracovné ambície, mám otvorené zadné vrátka. Zacvakám si školu a pracovné víza v Austrálii. No uvidíme. Držte palce please. Váš Pollux
Práve som si pozrel video, kde sa Jano Slota zase ukázal. Teraz ma už, ale presvedčil. Ved on to robí úplne premyslene, chladnokrvne a opätovne. Ťaží z toho, že ukáže lúze, že aj taky ...ot ako sú oni môže mať Bentley, Cayenne, lietadlo a mladú ženu. Dáva im pocit spolupatričnosti. Jožko si povie. Ej pozri sa Ďuro. Jano S. to je taký kar ako ja. Ked sa ...jebe trepe ....viny presne ako ja. A kam to dotiahol! Pozri. Paráda! Veľkej skupine občanov sa páči, že chlasce, kradne a predvádza sa. Podľa mňa je s Ficom dohodnutý. Loví v najnižšej vrstve a Robo vyzerá v jeho zrkadle ako najdistingvovanejší politik v Európe. A získava body vo vyššej vrstve. Obidvom to vyhovuje. Nech mi nikto nehovorí, že náš razantný pán premiér, by mu toto škandalózne chovanie nevedel zatrhnúť! Ale on sa nám tentokrát iba cnostne zapýri, dištancuje sa a nič. Bull shit! Ved, ale toto už nie je sranda. Vyzeráme ako kokoti. Ved keby niekto vyhlasoval o mojej žene, matke, kamarátke, že je strapatá chudera a rastú jej fúzy, tak mu rozbijem hubu. A on to ešte vedome opakuje pred kamerami. Predseda koaličnej strany o ministerke susedného štátu. To to to..ja nemám slov. Hanba Slovensku, že si toto môže niektorý politik dovoliť. On sa musí strašne doma smiať. Všetko, aj to jeho./ Budem úprimný ako vždy, ríbezlového vína som si dal/ je presne vykalkulované. Viete čo pil Slota v jednom bare v Žiline? Martell. Za 5 litrov panáka. Šašo! a tu vytiahne ríbezlák, na háved sprostú, ktorá mu to žere. Musel sa v tej helikoptére ujebávať. Inak všetka česť! On to celé pochopil prvý. Génius! Ba marketingový zázrak. Charakterne, rovno povedal, že slovenský národ je geneticky sprostý. A tak sa k nemu chová.A žerú mu to! Ští z terasy reštiky, disponuje neuveriteľným nevysvetleným majetkom, chová sa ako posledný chruňo, nikomu nič nevysvetluje, všetkých obviňuje a sedí si v koaličnej rade a percenta rastú. Jaj ja som vlastne zabudol, že sa k politike nechcem vyjadrovať, sorry, ale toto mi fakt zrýchlilo krvný obeh.
V poslednom čase randím s členkou top manažmentu istého holdingu, šefredaktorkou úspešného časopisu a ešte s kunshistoričkou zodpovednou za organizáciu jedneho z najrenomovanejších kultúrnych podujatí na Slovensku. Chcem však obyčajnú študentku, predavačku Zuzu. Tá ma však nechce. No nedrblo by vás z toho? Oj ťažko to nesiem...
