streda 21. júla 2010

Hádanka

Je vysoká ako ja. Máme účet v rovnakej banke. Mám len o 25% vyšší plat. Myslíme z veľkej časti rovnako. Má 110 cm dlhé krásne nohy, ploché bruško a trochu priveľkú číču:(. Prsia malé, ale chystá si ich dať urobiť. Slovo style dohnala do dokonalosti. Handry z H/M dokonale zmiešané s Dolce Gabanna, DKNY, Hugo Boss atd. Dokonalé. Na hory a do člna ju žial nedostanem, za to v meste si rozumieme 110%ne. Párty, divadlo, koncerty, reštiky, pikniky, kupko. To všetko sa s ňou robí parádne. V lete pije absolutku s džúsom, v zime whisky. Dobré víno, čierne pivo, keď sa to hodí trávu a ked sa to hodí koks. Sme fucking stylish ikonický pár. Skvele varí, je čistotná, pozorná a samostatná. Neviem, či sa mi nesníva, ale nie. JE TO MOJA FRAJERKA!
Otázka je, či ma bude dlho baviť chodiť s mojim zrkadlom v ženskej koži. Pri mojom narcizme asi hej:). Problém môže nastať v tom, že máme rozličný prístup sexu. Pre mňa je to nekonečná paleta dotykov, hladenia, stláčania, lízania, šukania. Ju to šteklí. Fuck!!! Preferuje tupý kontakt pohlavných orgánov v dvoch polohách, v ktorých sa spraví. Dlhodobo nuda. NO hádam to, ako všetko dosiaľ vyriešime. Ešte že sa skvele bozkáva.
Po dlhej dobe si relation ship parádne užívam priatelia. Preto som tu aj dlho nebol... ale už budem. Zdravím vás. Majte krásne leto:).

utorok 20. júla 2010

About???

Odopol som Zare obojok, tá nasala do nozdier pachy okolo a s vervou sa vrhla do lesa. Neúmyselne zachránila pätnásťročného Dominika, ktorý ani 100 metrov od mojej lúky prežíval svoju sexuálnu premieru s 14 ročnou Lenkou. Chodili spolu už mesiac. Chalanom už dávno rozprával, že s ňou šuká. Dnes sa to malo stať. Strávili zamilované, krásne popoludnie v zoo. Držali sa za ruky, smiali, bozkávali, dali si tri krát zmrzlinu a Dominik, ktorý mal celé popoludnie erekciu, ohmatával Lenke prsia a zadok za každou klietkou, či stromom, ktorý ich ako tak zakryl. Boli práve pri odľahlej klietke so pštrosmi, keď si pritiahol Lenku venušiným pahorkom na jeho v nohaviciach uväznený, stoporený penis, stláčal jej zadok, trel sa o ňu a v momente, keď ich francúzsky bozk prerušil prudký Lenkin vzdych, čo bol preňho dôkaz, že sa jej to predsa len páči, nevydržal a vystrekol do nohavíc. Pozerala naňho zvláštnym pohladom, chvela sa. Chytil ju za ruku a ťahal ju k plotu. Ten preskočili a vošli do lesa. Pevne ju držal a kráčal stále hlbšie a hlbšie. Konečne sa mu zdalo, že sú úplne sami. Stiahol jej ramienka šiat z pliec a kopa splývavej látky jej skĺzla k nohám. Nešikovne jej rozopol podprsenku. Zbožňujúco zobral jej pučiace prsia do rúk. Zase mu stál. Teraz mu vyzliekla tričko Lenka. Dala mu pusu na bradavku a lačne mu prešla jazykom cez krk až za ucho. Zamrazilo ho. Stiahol si nohavice a zo všetkého, čo si vyzliekli urobil lôžko. Jemne ju naň položil. Ruku jej vopchal do nohavičiek. Bol prekvapený, ako je tam vlhko a teplo. Vnoril sa do kyprých záhybov tajomstva a odmenou mu boli ďalšie potláčané vzdychy. Siahla mu rukou do treniek, potlačených postavičkami zo South parku a začala mu to robiť. Takmer tak dobre, ako si to vedel on. Vtlačil sa jej medzi nohy, ona ho nimi objala. Na kondom zabudol úplne vedome a vďaka tomu na ten vnik nikdy nezabudne. Dokonale priliehavý a kĺzavý.

Podvedome začal zrýchlovať. Lenka mu naznačila, aby spomalil. Prirážaj, pomaly, rovnomerne. Bol rád, že on nie je jej prvý a, že ona je jeho prvá. Stúpal. Po pol minúte bolo jasné, že napriek tomu, že sa držal manuálu z internetu, ktorý radil rátať násobiku, či predstavovať si sex s mŕtvolou, týmto božským vnikom neunikne. Štvalo ho to, chcel jej to urobiť dobre. Vrchol bol vzdialený asi tri sekundy, v duchu bezmocne nadával, vzápäti mu meter pred nosom ticho preletel velký strieborný pes, Dominik skamenel s otvorenými ústami a spermie zaradili spätný chod. Lenka psa nevidela, jej prerývané vzdychy naberali na intenzite, agresívne, dychtivo na ňom hoblovala, škrabala mu chrbát, zrazu ho zvonka aj zvnútra krčovito objala, zvrieskla, vydýchla a uvolnene sa rozliala na ich lesnom lôžku. Cítil sa ako král, čo ho totálne vzrušilo, začal rýchlo kmitať, spokojná Lenka sa usmievala, teraz začal vzdychať Dominik. V momente ako mu mozog vybuchol, stihol vytiahnuť penis a láva vystrekla na Lenkine brucho, kozy a jeden cákanec jej skončil vo vlasoch. Král umrel a bezvládne sa zvalil vedľa. Lenka mu chytila péro a jemne, zlahka, mu ho ešte asi minútu honila a z láskou sa naň pozerala. Dominik sa dlho a vďačne pozeral na húštinu, v ktorej sa stratila Zara. Blahorečil.

-

Dva kilometre odtiaľ si robila piknik skupinka študentov z internátov v Mlynskej doline. Dvaja chalani opekali špekáčiky a slaninu, ostatní hrali volejbal. Chalani pri ohni zo záujmom sledovali hrajúcich a rozprávali sa. Karol, ako si na tom vlastne s Luckou? Škoda slov. Naposledy sa ma spýtala, či si uvedomujem, že stále myslím na seba. Vraj som totálny egocentrik. Musel som sa jej zasmiať. Ako mám chápať svet? Cez Baracka Obamu? Žijem v tomto tele, dýcham týmito plúcami. Všetko čo vnímam, týmito očami, ušami, nozdrami, prstami, mi prejde týmto mozgom a cez tieto chemické a neviem aké pochody, vytváram môj svetonázor, zaujímam postoje k ľuďom, situáciám. Všetci tu na zemi vytvárame postoje NÁS voči SVETU. To som si myslel, že je jasné. Samozrejme, treba sa pozerať na veci z viacerých pohľadov, aby sme zistili ten správny. Pravda býva uprostred. To vedeli už v antike. Snažím sa objektívne posudzovať a podľa toho sa správať. Ibaže nie som computer. Je dôležité akceptovať seba aj s chybami a je nevyhnutné mať sa kompletne, v celom svojom biednom technickom a duševnom stave rád. To vôbec neznamená, že nemám na sebe pracovať. Ale ak máš mať úprimne rád iných, musíš mať najprv rád sám seba. Je to napísané v biblii a isto aj v budhistických mantrách, či koráne. Aj v blbých ženských plátkoch! A ona ma nazve egoistom. Ťava! No jasné, je to ťava. No podľa mňa je pravda, že si občas egoistické hovado a strašný narcis. Ale inak si dobrý kamarát. Ty si chuj! Chvílu bolo ticho a obaja sústredene otáčali ražne zo špekáčikmi. Karol pozri na Jarku. Aké má krásne pohyby. Teší sa z toho volejbalu. Som rád, že s ňou mám v škole projekt. A ako sa jej vlní zadok. Sa ukludni Radko, kamarát môj „nadovšetko úprimný“, veď ty, chodíš s Majkou. Už nechodím. Ale? No vážne. Povedala, že by to dlhodobo nefungovalo. A to ťa neserie? Sralo. Ale už ani nie. Mala pravdu. V tomto majú ženy vždy pravdu. Nad lavou obličkou majú citlivý seizmograf, ktorým vycítia zemetrasenie svetelný rok pred tým, ako sa stane. A my sme len maskulínne teliatka, ktoré ony citlivo, opatrne, tak aby nepraskli krehkú bublinu našej ilúzie, že to manažujeme celé my, vedú tam kam chcú. Chlap je ešte dokonale očarený každou jej vetou, krivkou, jeho vták nadšene kýva hlavou a odsúhlasuje svadbu, hypotéku, detičky a ona už vtedy vidí, že to nemá zmysel. Že ona je spokojná so svojim stereotypným svetom a, že to partyzviera vedľa, je síce zlaté, ale v konečnom dôsledku jej ho bude sústavne nabúravať. A ona miluje svoj odbor a chce sa mu naplno venovať. A konečne, vlastne ešte presne nevie, či to, čo sa jej páči, sú práve muži. Stop! Chápem dobre, že si konkrétny, teda, že hovoríš o Majke? Sčasti. Waw! Ona je lesba?? Sčasti. To je ako, sčasti? Ser na to! Každopádne to ukončila. A ja som po dvoch týždňoch rád. Akonáhle mi šukanie nezahmlievalo mozog, zmenil sa môj uhol pohľadu. Zbadal som, že to milé dupkanie, myslím chôdzu, ktorou sa pohybuje, pripomína ruju besného slona, že divne funí a krčí nosom, že 95 percent slov, čo povie, je o chemických prvkoch. K tomu nechce mať deti a varenie pokladá za ponižujúce. Kto by s ňou bol? Bol by som idiot! Aj keď... Nie je veľa báb, ktoré môžeš klačiace v skúšobnej kabinke v H&M kmásať za vlasy a oni ti nadšene robia deepthroat. To vážne? Hej, kompletne, aj s obstrekom mandlí. A kludne aj v kabínke v H&M. Jaj, to mi už teraz strašne chýba, ale musím to prežiť. Vlastne mi nič iné neostáva. Pamätaj Karol. Vždy buď vďačný ženskej, ktorá ťa nechá. Ona to urobí takmer vždy, len vtedy, keď je to rozumné a nevyhnutné.

Ich rozhovor prerušili nadšené výkriky volejbalistov. Nebadane, odniekiaľ z lesa vybehla strieborná Weimarka a s vervou sa zapojila do hry. Krútila chvostom, sem tam bojovne brechla a o dušu prenásledovala loptu. Aký krásny havko. Lucka, to je suka. Karol nepoučuj ma! Poď sem moja, ty si krásna, normálne by som si ťa nechala. Ale ty určite máš domov. Karol, daj mi prosím ťa jeden špekáčik pre túto krásavicu. Lucka, vieš aký som hladný. Lucka zmučene zavyla .No veď daj mi moju, ty egocentrik!! Rado vidíš? Nehovoril som!Ťava!

štvrtok 4. marca 2010

Hmota versus emócie

POvedal som si, že si idem kupovať
zážitky, nie hmotu, čo ma len zaťažuje.
Začalo to nádejne.
Mám nové lyže a bicykel.

Ale odteraz už naozaj všetko miniem
na kurvy a travelling!!3:-)

Moment

14.52
Volačo by som aj, ale neviem čo.
Normálne to viem.
Beriem si, čo sa mi páči,
pýtam sa na to, čo ma zaujíma.
Čo to budem komplikovať.
Legitimné, nie?
14.56
Toto teraz, je presne ten stav,
keď mi najlepšie pomáha chlast a sex.
14.58
Začínam paranoidne zvažovať,
či fakt, že všetky pekné, milé, múdre
sú chronicky šťastne zadané, nie je predsa len
zákerná, proti mne mierená,
vesmírna intriga.
15.01
Aaaach. Zašukal by som si,
po 6tich týždňoch. Waaaaaaauuuu.
slddsuifzovcjlônmeínetz!?!

sobota 6. februára 2010

Rovnováha

Sedím pri stole pred laptopom. Za laptopom je okno. Za ním je jedla. Stará známa. Blbnú na nej dve sýkorky. Sneží, na čo sme si frflajúc už pomaly zvykli. Mám chuť napísať blog. Len tak

Robím na obľúbenom projekte. Popri tom si od rána púšťam muziku. Frank Zappa, Živé kvety. Momentálne Lyrikov a Beneho projekt Dobré slohy 2... Sú dobré a pravdivé.
Večer čítam Murakamiho- Sputnik, má láska, v skvelom českom preklade. Ráno štartujem na záchode mozog, tráviaci trakt a náladu Pratchettovým, Hŕr na ne.
(Každý druhý, kto kritizuje zeměplochu bude zastrelený!)
Silvia mi poslala prezentáciu fotiek z Cans festivalu z Londýna . Svieže, vtipné. Takto si predstavujem modern art.
Externý disk plný filmov od Romana, je zárukou takmer neprežitelnej dávky umenia.
Chrumkám si v tom všetkom. Asi si nalejem pohárik bourbonu.
Čo to celé znamená?
Mám svojich pár dni v mesiaci, keď som intelektuál.
Za pár dní to drbne a ja sa rozmáznem v nástrahách a plytkých slastiach mesta. Juchuu.
Rovnováha..

pondelok 2. novembra 2009

Drugs evolution

Tendencia ľudstva omámiť si mozog niečim externým, je stará ako ľudstvo samo. Ani ja nie som výnimkou. Pri mojom genofonde a detstve obklopenom bohémskymi pochlastávačmi, by to aj bola sizifovská úloha. No a ja sa nerád týram a rád volím ľahšiu cestu:). Keď som v 13tich rokoch prečítal Kerouacovu On the road, moja duša dobrodružná, hneď vedela, že chce cestovať stopom a vyskúša marihuanu.
- OD 15 do 20- Sprostí ako sa patrí, sme chlastali sudové alebo ribezlové víno, miešali ho s Karpatským horkým, borovicou, hulili, čo sa dalo, pogovali na punkových koncertoch. Pohŕdali sme akoukoľvek činnosťou a za mŕtveho pokladali každého nad 30 rokov. Teeenegeri sú proste nádherne bohorovne cool.
- Od 20 do 30- V prvej časti dekády sme nabehli na experimenty s halucinogénmi, v lete stopom alebo na falošný interrail do Amstru alebo Španielska, huliť, žrať tripy, magic mashrooms. Durmanové šialenstvo. Druhá časť dekády-Veľký boom rave scény. Techno aerobic pod stroboskopmi. Mdma šťastie. Vydržali sme to robiť dosť dlho.
- Od 30 do 40 - Serie nás, že nás mládež pokladá za dôchodcov!! Nám sa 17ky zdajú akurát.. Makáme( väčšina o život a hypotéku, ja len tolko, kolko treba). Chodíme na kvalitné, vybrané akcošky, festivaly, treky. Keď si pár krát ročne v starej zostave vyrazíme niekam, tak jedine s povinným arzenálom= Flaša Bourbonu a pol gramu kokainu na osobu a noc. Hulíme kvanta kvalitného chechtavého weedu, hráme poker, grilujeme steaky. A keď sa naserieme, tak zožerieme aj ečko a šťastní sa kníšeme na funky haus!! Na skákanie už nie su kolená.. Po takomto záťahu následuje dvojdňová rekonvalescencia:))
Vyššie uvedené potvrdzuje, že Darwinova evolúcia sa dá krásne aplikovať na sofistikovanosť žúrovania.
Ps- S napätím čakám ďalšiu dekádu. To už istotne zduchovnieme. Niet inej cesty. Kto už by nám toleroval týždňové rekonvalescencie :P. Hmm. Ibaže by sme status zamestnanca poslali do péčka.

piatok 14. augusta 2009

Bubliny vo vani

Moja najzásadnejšia láska sa vydala za týpka z mesta, kde som vyrastal a priezvisko má ako JA. Jej najlepšia kamarátka chodila roky s jednym Ďurišom a po zopár krátkych vzťahoch ( resp. jebačiek) neomylne zakotvila v náručí ďalšieho Ďuriša. Pred mesiacom som si kúpil auto a keď som ho prihlasoval, policajt mi podal špzetky s číslami dňa a mesiaca, kedy som sa narodil. Tieto tri čísla sú magická kombinácia, ktorá sa mi objavuje hocikde a hocikedy v živote a obracia veci na lepšie. Odvtedy mi je jasné, že mazda( mačička) bude parťáčka.

V piatom priestore stáli pri okne dlhovlasý a krídlatý. Napäto pozorovali modré rotujúce laboratórium a neveriaco krútili hlavou. Teda tento vírus Homosapiens bacil je pekne agresívna sviňa, povedal dlhovlasý. Ešte sa mamut a Magdaléna na vesmírnom kyvadle ani štvrtý krát neotočili a už rozmlátili skoro celú planétu. Sú horší, ako červené mravce. Ha! Keby len planétu. Oni sa žerú aj navzájom, fiškusi! Zaujímave, velmi zaujímavé. Odkedy im tam otec poslal manuál, tak sa to aj zlepšilo aj zhoršilo. Oddelili sa, sčasti pochopili, ale vysvetlili si to každý po svojom. A teraz sa vehementne- tankami, peniazmi a mačetami o TEJ ICH pravde vzájomne presviedčajú. Tatka ten vírus stále baví, lebo je ho ťažko predvídať. Funguje na základných 4roch princípoch z ktorých bol vyklonovaný, ale sem tam sa zachová úplne inak a vytvorí niečo, čo je pekné aj pre nás. A my sme 57000 krát inteligentnejší! Nikto nevie ako to dokážu. Otec nazval túto ich danosť láska. Krídlatý si vzdychol. Žial okrem týchto zriedkavých prípadov z nich nie je žiadny úžitok. Máš pravdu Michal! No veď uvidíme, necháme im ešte jedno otočenie. Keď nič, tak tam skočím osobne a aktivujem sebazničujúci gen Zero 666, ktorý im tatko predvídavo zabudoval do Dna. Potom vyčistíme laboratórium, (ach to zas bude Augiašov chliev) a nasadíme pokusne nový vírus. Ale za homosapiens bacilom mi bude smutno. Výborne sa naň stávkovalo.

Žeby mal nakoniec Tomáš pravdu? Nakoniec o tom, ako túžim po láske, len kecám, ale v skutočnosti ju nechcem. Nakoniec to bude tak, že mi pragmaticky vyšlo lepšie sa pohybovať v okruhu pár desiatok žien, ako sa nudiť s jednou. Každa sa predsa hodí na niečo iné. 90% z nich mi minimálne vyfajčilo. Bez obmedzovania, zodpovednosti, nudy, hlbokých rán a s víziou otvorených zajtrajškov s ďalšími úžasnými ženami. A to mám vymeniť za lásku, ktorú aj tak čas nejakým rafinovaným spôsobom, časom zabije? Tak to bude musieť prísť ta tretia Pravá a v pravý čas! A keď nepríde? Škoda. Nuž, čo. Neobesím sa