Peklo a retro obchod

Mám nový bočný job v jednom časáku. Hlavná robota z toho asi nebude, čo ma trochu štve, lebo tým pádom naháňanie sa po divnom tvorovi z názvom zamestnávateľ pokračuje. Nie však o tom chcem.
Redakcia sedí neďaleko Amerického námestia. Reštík je v okolí dosť a tak ma prekvapilo, ked ma značková šefredaktorka, kamoška bez mihnutia oka zobrala na obed do ošarpaného pajzlu na rohu. Otvoríme dvere, dym mi jednu zavesil a moje pankáčske ja radosťou poskočilo. Pár zarastených štamgastov si dávalo obedné menu pivo, borovička, dvaja hádzali mince do automatu a ostatní bez slova pozerali na telku. Ako by som sa ocitol v Uhrovskom Podhradí. Iba cigáň Čačo chýba. Za pípou na dodržiavanie spoločenských noriem autoritatívne dohliada krčmár z impozantným bruchom.
Otvoríme lietačky a sme vo fajčiarskej jedálni. Žlté závesy zakonzervované dymom z miliardy cigariet. Osadenstvo- nečakané. Vyoblekovaní ľudia z firiem okolo a zopár študentov. Pivo, becherovka, pohár vína, káva, noviny, rozhovory. Tie pri našom vstupe na sekundu utíchli. Nie nie, nie je to tým, že som Rambo, to len kamoška je sexbomba. Prešla ako pávica týmto defilé a už sme v treťej komnate.
Waw. Čistá nezasmradená komančovská jedáleň vyzdobená pestrou zmesou obrazov a ľudí. Čašníčka je teta v kostýme, pozdraví nás a natešená ukáže fotku svojho čerstvého vnuka. Menu je napísané na tabuli. Objednávame, obratom dostávame a tu je pes zakopaný. BOhovsky tu varia! Či som si dal kurací špíz, bolonské špagety alebo plnenú zemiakovú placku, všetko chutilo dobre a domácky. Pre úpný retro zážitok doporučujem prejsť cez električkovú trať a kúpiť si kremeš alebo Rumbu v retro potravinách. Komančovské regále, zrkadlá proti zlodejom nad nimi, no paráda. Skvelý marketingový nápad alebo prirodzená realita? Neviem, ale petíciu za zachovanie soc dizajnu predajne kedykoľvek podpíšem. No teraz som už hladný a idem jesť. Do pekla, kam inam.
Ps. Peklo je na rohu Sasinkovej a volá sa U Hemi.

Všetko je inak

Ahojte. Dlho som tu nebol a keby flašu španielského Tempranilla nepreložím Prossecom, tak sem ešte pár dní, kedže nechcem zavádzať, asi nič nenapíšem. Musím sa totiž zorientovať.
Zmenil sa mi život. Zľava hore, doprava, spätný chod, para roztrhla kotol a sever je dopoludnia na západe a poobede škandalózne na juhu. V skratke. Prišiel som o prísun peňazí a
kľudu a sem tam mám z toho euforie a sem tam depresie. A čká sa mi. Rakúsky job je tatam. Samozrejme germánsky korektne a s mastným odstupným. Milujem to tam, no čaká ma nová cca pätnásta životná etapa. Vzrušenie aj únava. Som starý pes a zase mám dilemu, ako sa budem živiť. K tomu ma v rozlete a odlete otravne brzdí moje čerstvo započaté štúdium.
Povedal som si, že si teda idem splniť sen. Médiá, literatúra. Externe píšem poviedky, fejtóny a glosy pre dva renomované lajfstajlové časopisy. Baví ma to a vôbec z toho nevyžijem.
Kedže som kade tade pozarábal trochu peňazí, povolil som si pár mesačné prázdniny. Striedavo žijem v rodnom malomeste a v mojom Bratislavskom doupěti, ktore sa mimochodom veľmi zdarne profiluje. Žije tu 1,5 harmonického páru gayov, dlhoročná parťáčka Bábika, čivava Zaira a ja. Great!! A zároveň veľká sranda.
Paradoxne/ na šťastie/ som prestal ortodoxne žúrovať. Trčím vždy v jednom z domovov, športujem/ sauna a tak/ píšem seminárne práce, pri ktorých šediviem kvôli jeblému bazírovaniu na rozsahu, forme, počte znakov atd. /Verím, že to má nejaký výchovný účel, ale ja som fakt asi starý a hlavne zvyknutý riešiť podstatu vecí a nie formu./ Inak žijem v zásade striedmo a v médiách vyhlasujem, že usilovne píšem svoju prvú knihu. Ono ju ešte až tak nepíšem, no robím si veľa poznámok.
Situácia jeveselšia v citovej sfére. Momentálne voniam trom krásnym, zaujímavým, inteligentným ženám. Mám ich rád.
Tož krátky report z posledných piatich týždňov. Ak sa nezadarí, ak ma naserie/ poserie škola, lásky a nenaplnia sa pracovné ambície, mám otvorené zadné vrátka. Zacvakám si školu a pracovné víza v Austrálii. No uvidíme. Držte palce please. Váš Pollux

Toto už je priveľa

Práve som si pozrel video, kde sa Jano Slota zase ukázal. Teraz ma už, ale presvedčil. Ved on to robí úplne premyslene, chladnokrvne a opätovne. Ťaží z toho, že ukáže lúze, že aj taky ...ot ako sú oni môže mať Bentley, Cayenne, lietadlo a mladú ženu. Dáva im pocit spolupatričnosti. Jožko si povie. Ej pozri sa Ďuro. Jano S. to je taký kar ako ja. Ked sa ...jebe trepe ....viny presne ako ja. A kam to dotiahol! Pozri. Paráda! Veľkej skupine občanov sa páči, že chlasce, kradne a predvádza sa. Podľa mňa je s Ficom dohodnutý. Loví v najnižšej vrstve a Robo vyzerá v jeho zrkadle ako najdistingvovanejší politik v Európe. A získava body vo vyššej vrstve. Obidvom to vyhovuje. Nech mi nikto nehovorí, že náš razantný pán premiér, by mu toto škandalózne chovanie nevedel zatrhnúť! Ale on sa nám tentokrát iba cnostne zapýri, dištancuje sa a nič. Bull shit! Ved, ale toto už nie je sranda. Vyzeráme ako kokoti. Ved keby niekto vyhlasoval o mojej žene, matke, kamarátke, že je strapatá chudera a rastú jej fúzy, tak mu rozbijem hubu. A on to ešte vedome opakuje pred kamerami. Predseda koaličnej strany o ministerke susedného štátu. To to to..ja nemám slov. Hanba Slovensku, že si toto môže niektorý politik dovoliť. On sa musí strašne doma smiať. Všetko, aj to jeho./ Budem úprimný ako vždy, ríbezlového vína som si dal/ je presne vykalkulované. Viete čo pil Slota v jednom bare v Žiline? Martell. Za 5 litrov panáka. Šašo! a tu vytiahne ríbezlák, na háved sprostú, ktorá mu to žere. Musel sa v tej helikoptére ujebávať. Inak všetka česť! On to celé pochopil prvý. Génius! Ba marketingový zázrak. Charakterne, rovno povedal, že slovenský národ je geneticky sprostý. A tak sa k nemu chová.A žerú mu to! Ští z terasy reštiky, disponuje neuveriteľným nevysvetleným majetkom, chová sa ako posledný chruňo, nikomu nič nevysvetluje, všetkých obviňuje a sedí si v koaličnej rade a percenta rastú.
Jaj ja som vlastne zabudol, že sa k politike nechcem vyjadrovať, sorry, ale toto mi fakt zrýchlilo krvný obeh.

Šlak ma trafí!

V poslednom čase randím s členkou top manažmentu istého holdingu, šefredaktorkou úspešného časopisu a ešte s kunshistoričkou zodpovednou za organizáciu jedneho z najrenomovanejších kultúrnych podujatí na Slovensku. Chcem však obyčajnú študentku, predavačku Zuzu. Tá ma však nechce. No nedrblo by vás z toho? Oj ťažko to nesiem...

Poslední budú prvými a prví ??

Akosi ma dnes šlak triafa. Pobehujem, surfujem, vybavujem, ale nič poriadne. Mám cestovnú horúčku, teším sa na Slovensko, Kikača a Štiavnicu. Roboty mám fúru, ale asi už dnes toho veľa neurobím. Tak aspoň popísmenkujem

Dostala sa ku mne prekvapivá, smutná správa. Môj známy K.P sedí v base. Najprv som neveril, ale je to tak. Je to presne ten K.P kvôli ktorému sa pred 6tymi rokmi moja zásadná vtedajšia love, na zlomok sekundy na mňa pozrela zo spýtavým pohľadom. "Prečo to aj ty nemáš???" K.P mal 24 ako ja. K tomu mal tri prosperujúce obchody s oblečením, sľubne sa rozbiehajúcu počítačovú firmu, nového Passata v koži, trojizbový byt a vysokoškolský titul. Závisť je veru biedna vlastnosť, ale doteraz si pamätám ten brutálny poryv závisti a zlosti, čo mnou vtedy prešiel. K.P sa zo svojou frajerkou oženil a splodili spolu nádherné dieťa. Idylka ako z katalógu. Nejak sa mi potom logicky vyparil zo života, len občasne som počul divné správy.
Boli pravdivé. Chalan sa dal na fet. Na blbý pervitin. Musela v ňom byť nejaká systémová chyba, lebo predsa inteligentný človek s pudom sebazáchovy sa nebude pchať chemickým humusom. Ten síce na začiatku robí dobre, človek má nekonečnú energiu a pocit, že všetko parádne zvláda a stíha. Lenže potom sa 20 hodín klepe na dojazdoch. Už len kvôli tomuto nechápem, prečo to niekto berie. Po čase pervitin spraví z človeka vypočítavú sviňu bez citov, neskôr sa mu vyhodia pupáky z chémie po ksichte, vypadajú zuby, orgány pomaly vypovedajú a v poslednej fáze mu toxický perkelt totálne rozšróbuje osobnosť. V konečnom štádiu končia pretekári ako jemné, pikom prežiarené bytosti s schizofreniou, paranojami a žltými flakmi na trenkách v blázincoch, alebo v basách. Ide to zhruba v tomto poradí. Kdesi v polovici tohto procesu, je bod, ktorý ked človek prekročí už nikdy nebude ako predtým. Jeho psychika, osobnosť sa trvale zmení. Už nevidí veci reálne, ale subjektívne. Svojim feťáckym pohľadom. Každý mu chúďatku ubližuje a nikto nemá šancu mu to vysvetliť. Tento stav je nezvratný. Mozog pikera po smrti je ako deravá špongia.
Toto všetko sú notoricky známe fakty a v mojom rodnom meste, ktoré pred pár rokmi postihla mohutná pervitinová vlna/ ako ostatne celé Slovensko/, bolo vidieť už vtedy pár odstrašujúcich príkladov.

Nerozumiem, prečo K.P, ktorý mal všetko, do toho tak vletel! Šialené!! Obchody nezásoboval, takže krachli, firma detto, kopa dlhov, byt predaný, Passat rozbitý, žena od neho ušla, jeho mama to nezvládla, spáchala samovraždu a on je v base. Najšialenejšie je to, že K.P je úplne presvedčený, že to niekto naňho ušil, /hlavná podozrivá je jeho žena/, všetci mu chcú zle a ON- KRESŤAN JE V TOM ÚPLNE NEVINNE! A nikto mu to nevyvraví.

Ako z nejakého dosť blbého béčkového filmu. Brr

B. Štiavnica/ Genius loci

Tak sa to práve potvrdilo. Priletí Kikač z Londýna a ideme na víkend do Štiavnice! Do karát nám hrá aj T-mobile, ktorý práve vtedy organizuje v Štiavnici akciu Music city, takže budú aj koncertíky po meste. Však všetko dôkladne pozrieme a povymetáme. Oj, teším sa na Čajovňu na klopačke, Art café a kura s medom a orechami v hoteli Salamander. Milujem toto mesto aj ľudí v ňom. V sobotu si vybehneme na Sitno a v nedelu sa budeme spamätávať v Aquaparku vo Vyhniach. Je fajn mať sa na čo tešiť. Len dúfam, že tropické počasie posledných dní nevystrieda intenzívny dážd. A potom to bude parádna rozlúčka z letom.

Flákači a flamenderi

Práve som dochatoval s mojou pracovnou kamarátkou. Zlatá baba, strašný dríč! Má 26, jednu univerzitu na Slovensku, druhú v Usa. Prekladá, fotí, píše. Momentálne kreuje slovenskú mutáciu známeho magazínu a spí hádam 4 hodiny denne. Poňala to ako osobnú výzvu a chce to tak. Dúfam, že sa zastaví, kým skolabuje.



V styku s workáčmi sa vždy cítim divne. Mám pocit viny, že nemám pocit viny, že nie som ako oni. Mám strach! Vidím to od detstva. Ten tlak. Stále rastie. Všade sa znižujú náklady a zvyšuje produktivita. Všade hladní vlci, každý je nahraditeľný. Medzi týmito besnými piraňami nevinne splývame my. Flákači a flamenderi. A je nás veru dosť. Profesionálne kamuflujeme, simulujeme, ked nás raz za čas niečo nadchne a zamakáme, tak to potom do nemoty propagujeme. Veľa marodíme. Boh nam dal talent a tak zatiaľ všetci s prehľadom systém uhrávame. A veru podaktorí výborní flákači sa flákajú na neuveriteľne vysokých postoch. Ale ked nám na to raz prídu!!! Nuž, budeme musieť niečo vymyslieť... My, zatiaľ bezdetní, môžme napríklad zobrať pár tisíc eur a odtrepať sa na pár rokov do Indie. Na krásne pláže v Goa. A ked prídu monzúny? Nič sa nedeje. Pôjdeme si pozrieť Himaláje.