Pochváliť som sa zabudol!

Pred dvomi týždňami som sa s kamarátom ešte zo strednej školy vybral na okruh pohorím Považský Inovec. Podotýkam, že na bicykli!!!! Z rodiska sme vyrazili na Trenčín. Stadiaľ starou cestou na Beckov. Práve v ten deň bolo zahájenie sezóny tak sa na hrade čapovalo pivo, šermovalo a jazdilo na koni. Preliezli sme celý hrad, až ma udivilo aký je pekný, veľký a zachovalý./Vid foto. Už som tam bol dva krát na technopárty, ale to som si všímal iné úkazy. Všetko má svoj čas. Aj moje kolená. Náš nocľah bol o 15 km južnejšie a ešte pár km do kopca. Áno hrad Tematín je správna odpoveď. Koleno začalo bolieť ako šlak. Nečakal som to. Viem, že ked leziem Tatranský dvaapol liter cestou dole potrebujem bandáže. Ale na biku! Prekvapko! Až také, že pod hradom som volal bratovi, že zajtra ráno musí prísť pre mňa, lebo nemôžem chodiť. Nakoniec som po tme dovliekol seba, bicykel aj 10 kilový batoh na hrad. Tematín je magická zrúcanina.Dobre tam bolo. Úplné ticho, hviezdy blízko, opekali sme klobásky, popíjal som výborný Alibernet, kamoš chudák na antibiotikách počúval moje výlevy a zúrivo prikladal. O polnoci sme zaliezli do stanu. Bolo 5 stupňov nad nulou. Ešte flašku by to chcelo.

Ráno som prišiel na to, prečo si šlachta stavala hrady vysoko. Jasné, že obrana, jasné, že signalizácia proti tureckým vpádom. Mám další dôvod. Ked pán velkomožný na Tematíne vstal, zazíval, vyšiel na terasu a skonštatoval, že ten šíry priestor okolo je jeho, musel mať skvelý pocit. Ja som ho mal už len pri tej predstave. A rozhodol som sa, že idem dalej! Koleno som provizórne obviazal a vyrazili sme. Ciel bol prejsť cez pohorie z západnej strany na východnú do Topoľčianského Podhradia, kde ako správne tušíte je další hrad. Južná časť Inovca je výborná na mountain bike. Výborné zjazdy, kopčeky okolo 500 m, rozkvitnuté lúky. Keby to koleno nebolelo, tak sa vyblbnem do bezvedomia. Cestou sme našli dedinku Nová Lehota, kde sme doplnili vodu a pokecali s miestnymi alkáčmi. Tých dopoludnia triaslo, tak prišli do obchodu na lahváča a cigarety. Vtipní boli. No a potom sme zablúdili. Namiesto do Podhradia sme došli do dediny Záhrady. Za ten 15 minútový zjazd to však stálo. Lenže Topolčianský hrad bol vysoko nad nami. Čo sme zliezli, museli by sme vyliezť. Už som na ňom pár krát bol, tak sme si ho pekne z dialky odfotili a s prehladom zamierili na Duchonku. Tam sme dali dlhšiu pauzu vyplnenú pár Plzňami a kapustovou polievku. Odtiaľ pozvolne zľahka po asfaltkách domov. Suma sumárum. Videl som 5 hradov, dva som dobyl, za dva dni som prešiel cca 110 km, z toho tretinu cez hory. Skvelý pocit, fotky a koleno na kašu