O Maďaroch

Ako som extrémne hekticky frčal z dovolenky, tak extrémne plantavo som na ňu išiel. Prvý deň som došiel prosím pekne na Balaton. Prvá pauzička v Komárne. Viac krát som týmto mestom prechádzal, nikdy som v ňom nebol. Tak prečo si ho nepozrieť, nedať si tam obed. Zaparkoval som trošku od veci. Pýtam sa prvého okoloidúceho, vyholeného a hrubokrkého, že kde je Nové námestie Európy. Strašne bol zlatý. Starostlivo mi to pre istotu dva krát vysvetlil. Mal úplne veselý akcent. Zlepšil mi náladu.

Viete, že Komárno je jedno z najkrajších slovenských miest? Strategická poloha, sútok Váhu z Dunajom, veľká pevnosť a rozľahlé historické centrum. Také uličkovité, také mám rád. Nemám rád centrá, kde je námestie veľkosti letiska a okolo nič. Mám rád malé námestíčka, prepojené úzkymi uličkami, ktoré skrývajú tajomstvá, ktoré nemôžem nechať neobjavené. Ľudia v kníhkupectve/ áno mali tam aj slovenské knihy/, či v reštaurácii boli milí a ochotní. Margherita bola výborná a prenikavé oko ženskej časti posádky odhalilo, že sedíme na terase postavenej podľa zásad Feng shui. Komárno je v pohode. Vid foto.

Vec ktorou som, ale najviac nadšený je maďarské dopravné značenie. Úžasné. Napriek tomu, že majú dialnicu modrú a cestu zelenú. Už pred vjazdom do veľkého mesta mi veľká tabuľa ukazuje ako ho celé prejdem. Na každom kruháči, križovatke ďalšia, ubezpečujúca návesť. Neviem či to majú tak premakané, tabule vyrába firma brata ministra dopravy, alebo ja mám maďarskú logiku, každopádne si to neviem vynachváliť./ Napr. v Chorvátsku som zo dva krát vypenil.Idem zo Splitu. Tabule ma vedú na dialnicu, cestu číslo 8. tzn starú Jadranskú ktorou chcem ísť do Trogiru a ešte jednu do vnútrozemia. Prvý bol zlez na dialnicu. Idem samozrejme dalej. Potom už zlez, či križovatka nebola. Len cesta do vnútrozemia. Po 20tich km sa mi to už nezdalo a otočil som sa. Bezradne som odbočil na dialnicu. A čo vám nevidím. Cestu č. 8. Len ju zabudli na tabulu označiť/

Cesty v Madarsku samozrejme rozbité, ako v celom ost bloku. Úmyselne sme išli treťotriednymi okreskami pozorovali sme život, zistili sme, že aj maďari majú hory/ porovnal by som ich s Považským Inovcom/ na horách hrady a pod hradmi Čardy. V tých varili výborne a lacno. Maďarská nočná mora, komunikácia nebola problém. V službách sa dalo Anglicky, nemecky dohovoriť všade. Eurami aj kartou sa pri Balatone, aj v reštauráciách po ceste tiež dalo bez problémov platiť. Bolo mi tam celkovo sympaticky.

Som rád, že sme Maďarsko hospodársky predbehli. Zaslúžime si to a pofúka to staré traumy, boliestky. Myslím si však, že za krátky čas Maďarov ten ich politický marazmus nasere a príde k zmene/ Prehlásenie premiera, že už dva roky nerobí vláda nič iné len klame národ je dosť hardcore aj v stredoeurópskych končinách/. A Maďari na mňa nepôsobili ako kokoti.

Kedže vás mám rád!

Tak dávam na známosť širokej verejnosti, že od 7.8 do 3.9 majú v rakúskom Metre Jim Beam, Four Roses a Johnie Wolker red label po 10 EUR!!!!!!!!!!!!! Niečo mi tam prosím nechajte!!!!!(:
pozn. Neviem ako je to s akciami v Metre. Či sú celoplošné, alebo len v rámci štátu??? Ja mám našťastie Metro vo Viedni po ceste(-:

Stabilizačná nedela or Takto to mám rád

Dnešok mám vyhradený na definitívnu harmonizáciu tela a duše po krkolomnom skoku z Jadranu rovno do roboty. Nerobím nič! Výkvas, chillout. Bol som na obedík. Mäsový vývar ako od mamy. Parížske rezne s ryžou z hráškom. K tomu pohár voňavého Veltlínu. Tu v Rakúsku robia najlepšie Veltlíny na svete. Dlho to trvalo kým som sa naň odhodlal. Som poznačený starou traumou zo študentských lacných Veltlínov, čo boli vždy strašne kyselé svinstvá. Aj to už nie je na šťastie pravda. Máločo sa v rodnej zemi tak dynamicky rozvíja ako vinárstvo. Po šniclách jablková štrúdla a kávička. K nej sa na mňa extra často usmievala škaredá odfarbená turecká čašníčka. No čo! Ked už na ego neprší, tak aspoň kvapká. Účet 20 eur. No nedopraj si!
Teraz kvasím doma. Otvoril som jedinú flašku, čo tu mám. Zweigelt, čo je špecifický Rakúsky výmysel, kríženec Frankovky a Svätovavrineckého. Kabinetná flaška z vinárstva Karla a Helgy Maglockovcov z údolia Wachau. Môj šéf už roky odberá od nich veľké objemy vín, tak sa často aj mne újde kartónik za skvelú cenu. Z Wachau pochádza najlepšie rakúske víno a marhule. Nemám rád Frankovky, čo je na Slovensku skoro smrtelný hriech. Mám radšej ťažšie, južnejšie a hlbšie moky ako sú Shiraz, Cabernety či Tempranillo. St.Laurent alias Svätovavrinecké býva mojou spásou v Bratislavských viechach. Zweigelt je taký svieži kompromis. Do čerta! Flaška bude málo! Púšťam si džezíky, pozerám si veci na nete, sem tam schrúmem pár estetických a pre Markéza typicky prekvapivých stránok Lásky za času cholery. Mám rád moje hedonistickointelektuálne prasenie. Som sa v tom vypracoval. Chýba mi už len dlhé tiahle maznavé milovanie a možno dobrý, dlhý joint s tabakom. Hm. Podvečer si pôjdem zaplávať a potom asi na zmrzlinový pohár za tureckou čašníčkou. A Ked nič nebude, tak tu mám kopu porna a... V tom som sa tiež vypracoval. Mám rád dotiahnuté veci a istotu rafinovano ukojených chtíčov.

Tara fuki

Tak som zase zbohatol o gigabajt hudby. Zbožnujem ten slastný majetnícky pocit, ked získam kopu muziky, alebo filmov. Práve počúvam polskú kapelku Tara fuki. Konštatujem, že napriek mojej značnej alergii na polštinu / Uznajte národ, ktorý nazve podprsenku Bustonoš a nesúloží, ale perdzolí, nie je celkom v poriadku/ sa mi to fest páči. Taká ľahšia Iva Bitová to je. Veľmi príjemné...

Pohoda je v pohode

Teraz ani nie tak o programe ako o organizácii. Na Pohodu chodím s prestávkami 10 rokov a ten fesťák sa stále vyvíja. Fandím Kaščákovi and spol. a pri každej vychytávke im mám chuť zatlieskať. Mňa totiž baví a viem oceniť a vážiť si ,
- ked ma ráno v stane zobudí rezkým pochodom Funny Fellows
- ked môžem priamo z fesťáku poslať zadarmo pohladnicu priateľom.
- ked si môžem v určitej zóne stiahnuť cez Bluetooth program a informácie do mobilu.
- ked zdravotná poisťovna sponzorne refresh stan, kde je ticho, chilloutové ležadlá, ventilátory, rosavátory/ alebo ako sa to volá. Môžem si tam dať vyprošťovací šumák zadara, alebo parádny ovocný refresh drink za pár peňazí. Zberná stanica pre prešlahnutých, alebo len spotených, oboch sa na fesťáku nájde dosť
- ked sa mám kde vysrať/pardón defekovať.
- Už viem oceniť aj toľko diskutovaný zákaz predaja destilátov v areáli. Zjetých je tam aj tak dosť. Ja som celý fesťák/ prvý krát/ prežil na kýbloch strikov a vďaka tomu si ho celý pamätám.
- Mne sa dokonca páči aj snaha separovať odpad./ Tož na všetko treba dozrieť(:.
- Páči sa mi, ked sa chcem roztrojiť, kedže nemôžem byť naraz na Uncle, Ive Bittovej aj Tosh Meets Marley a všetci sa mi zdajú zúfalo nevyhnutní.
No to už som pri programe a o tom inokedy.
Každopádne ďakujem Kaščákovmu ansáblu, ktorý dokazuje, že neúnavne makať na dobrých veciach zmysel má, dokonca to ľudia vedia oceniť, dajú sa strhnúť a celé to pri správnom poňatí dokáže aj zarábať. Klobúk dole... Thanxxxxxxxxxxx

To by som vážne nepovedal

Tak som znova v robote. Po Pohode ktorú som si užil a celú si ju pamätám, som vyrazil smer Hrvatska. Krížom krážom, zmysly sa bezuzdne pásli. O festivale aj Chorvátsku ešte napíšem. Teraz nevládzem, som vyflusnutý. V stredu ráno som sa vykúpal na Makarskej, sadol som do auta a šoféroval som sa 1000 km domov. Vybalil som ruksak, zbalil ruksak, tri hodiny som pospal a šup do dalšieho auta a 300 km do práce. Nejak som prežil, dnes v noci som spal ako zabitý. Ráno ma drapla strašná depka. Šedý svet, rutina, malý neúspech, fuj, nechce sa mi žiť. Sem tam ma to chytí. Som obrnený pankhart s krehkou psychikou. Dáva mi to veľa schopností, ale občas príde takéto ráno a ja môžem len dýchať. Prejde to, len to musím odžiť. Je to viac o chemických procesoch v mozgu ako o vonkajších príčinách. Takže si idem pustiť nejakú muziku a simulovať činnosť.
Tu musím podotknúť, že čo sa hudby týka sa pokladám za slobodného, nebloknutého a vcelku rozhladeného. Muziku si ordinujem tak, že sa hrabem v zozname a čo vo mne zarezonuje, to býva na danú náladu to pravé. Vždy sa mi zdalo smiešne a totálne ochudobnujúce sa obmedzovať štýlmi.
Dnes nerezonovalo nič. Bezradne som sa hrabal v laptope a našiel som, že H 16. Nový album Čísla nepustia. A to tu čo robí??? Jasné! Laptop mal požičaný môj malý brat. Soplák drzý! Náhodne kliknem. Celkom príjemný, but very simply podmaz. Chvílu počúvam a zistím, že on rapuje o stavoch, ktoré ja práve prežívam. V dalšom tracku ma povzbudí. Do konca albumu depka zmizla. Americký gangsta hip hop ma vždy sral, o slovenskom bez tradície ani nehovorím. Beriem tak akurát Buck 65 a jasné, že Beastie boys. Predpokladám, že H16 sú asi tridsiatnici ako ja. Je to hip hop, takže je to nabubralo mapičistické, ale prisám bohu k veci!! Zistil som, že s 90% myšlienok súhlasím. Pravdu majú! Netvrdím, že to budem počúvať každý deň, ale DNES MA SPASIL SLOVENSKY HIPHOP!

Faux pas

Pred chvílou som vstal. Som popríchodovo nadšene zliaty, nutne som musel ísť kúpiť Vineu a rožky. Obliekol som si tepláky a umyl som si zuby. To je činnosť ktorú robím s vervou. V obchode sa mi všetci pozerali do rozkroku. Znervózňuje ma to. Čo riešia však, ranná erekcia je dávno vor bei. Po vytreštenom pohlade vymejkapovanej dôchodkyne sa však mrknem aj ja, Ten cákanec od pasty, vyzerá presne ako od semena.
Jebem na to. Idem na Pohodu a... zajebal by som si