OK! Dáme jeden literárny(:

Slnečný deň, skoro leto. Námestie je preplnené turistami. Pokorní aziati si fotia exhibicionistických britov a tí sa nadšene predvádzajú. Systém je uzavretý, funkčný, vystačia si na šťastie sami. Otupená slovač už nereaguje, chudák anglán musí minimálne tangáče ukázať, aby vzbudil záujem domácich. Miestne lietajúce potkany serú na celú idylu a na terase najluxusnejšej reštaurácie sedí bulvárom prepieraný žralok z finančnej skupiny N. Smutný a stratený na naškrobenej terase. Prichádza k nemu manželka? Milenka? Sám má problém ich rozoznať. Obidve sú trendové modely vytunovaných platinových blondíniek. Pneumatické prsia, botoxové ksichty bez mimiky, kolagénom nafúknuté pery. Mám vážne podozrenie, že pri sexe im z dizajnérskych vagín symetrického tvaru lotosového kvetu vyteká značkový parfumovaný nektár. Brr!!
Zato vedľa vo V je všetko v poriadku. Študenti, umelci a bohémski kadekto sedia, vášnivo diskutujú, ak sa im podarí od zhúlených čašníkov niečo vymámiť, tak aj jedia a pijú.
Niekde by tu mala randiť aj moja ex s Marošom. Za ich stretnutie môže moja mysel, ktorá mi nad ránom v polospánku rada predvádza svoje nekonečné možnosti.. Hyperbolické, exhibičné crazy lety v alfe. Čiernou dierou tam a vyholenou späť. A možno inak. Vesmírne
spektrum. Všeličo som si už takto "reálne" užil. Raz som spal s Angelinou Jolie a zobudil som sa mokrý-dole. Ďalšie ráno- zase mokrý! Tentokrát spotený od hrôzy! Veď predstavte si, že zaspíte normálne a zobudíte sa ako Marilin Manson. V ten deň som nešiel do práce a každú hodinu som si kontroloval farbu očí. Po tej skúsenosti som si myslel, že v alfe ma už nič neprekvapí. A predsa! Posledný obraz minulý týždeň. Moja ex a Maroš. Spolu, v harmonickom kontexte. Nie, nie!!!!!!!! Toto nepredýcham!???? Neexistuje!! Jing a jang!!!
ONA- Krehká operná speváčka so záľubou v Tolstojovi, poézii, ezoterike a scestnými sklonmi k romantike a alkoholu. ON- Pragmatický manažér s talentom na basketbal, počítačové hry a zarábanie peňazí. Ako hobby zbiera prvotriedne ženské skalpy a fajčí holandské skunky.
Vystrašený som sa zobudil. To nie je možné!! Nedalo mi to pokoj. Akokoľvek som však ohýbal svoju dávno predajnú fantáziu, toto som si nevedel predstaviť. Nuž, nezostalo mi nič iné, iba ich vzájomne odprezentovať, trochu- dosť obrúsiť hrany ich totálnej protipólnosti, poprášiť to niečim iluzórnym v zmysle pritahujúcich sa protikladov a- poslať ich spolu na obed...

O priateľstve

Žijem možno trochu zvláštne. Ono si to ani veľmi nevyberám, veci sa dejú a ja jednoducho beriem to, čo sa mi zdá subjektívne najlepšie. Za jednu z najsviežejších vecí považujem zmenu. Až tak, že momentálny status je taký, že v mesačnom cykle vystriedam tri domovy, 2,5 jobu a stihnem stretnúť zásadných známych. Menej zásadných stretávam v štvrťročnom cykle. Neznášam strácať zaujímavých ľudí, ktorých mám rád. Preto sa o priateľstvá starám. Kopu kamarátschaftov vyplynie len tak do prázdna, pre nekomunikáciu. Neznášam to, cítim sa chudobnejší! Ja jednoducho na to fakt myslím a vždy sa ozvem, aj ked niekedy po mesiacoch.
Rôzni ľudia ma rôzne nabíjajú. Sú môj benzín. Rokmi som prišiel k absolútne veselej, pitoresknej znôške známych. Geografický a sociálny galimatiáš, ktorého jediné spojivko som ja. Tieto okruhy si žijú svoje nezávislé, horizontálne životy a ja medzi nimi chodím akoby vertikálnym výťahom. Užívam si to! Všade nakuknem, nestihnem liezť na nervy, nikto nestihne liezť mne. A idem dalej. Dôsledok je taký, že na každého sa úprimne teším. Za pár minút sa naladím na vlnu a nabíjam sa. Manažéri, robotníci, priatelia z detstva, exmilenky, kresťania, cigáni, fashion society, g/l society, novinárky, metalisti, študenti, umelci. S jedným chodím na hory, inou do divadla, s dalším chodím piť, z dalšou na večere a wellnesiť ... s inými na silvestrovskú chatu, záložný sparing partner na technopárty, další je finančný poradca a partia na letné dovolenky. S ex sme si vzájomné bútlavé vŕby. Je toho ešte o dosť viac... No proste plný život!! Negatívny následok??
Niekedy som sám... V poslednom čase mám problémy nadviazať normálny vzťah. Štatisticky láskou zahorím raz za rok a pol(:. Minule to nevyšlo a teraz to zrejme zase nevýjde. Neviem sa nikomu dať, neviem sa veľa vecí vzdať. Bolo by to však fajn. Chýba mi niekto blízky, láskové milovanie a spoločné záujmy. Lásku vidím aj ako jedinú príjemnú možnosť prevencie voči môjmu rastúcemu egocentrizmu a neprispôsobivosti. LENŽE KDE NAJDEM NIEKOHO AKO JA?? Ja si už dlho robím, síce v rámci možností, ale len to čo chcem!! Vzťah by bol terapia. Na začiatok by som chcel ženu tak na tretinu času. Čerešničku na torte môjho pestrého života. Žial dobrým babám nestačí byť len čerešnička. Žiadna ma až tak nemiluje. Aj ked im vravím, že to je len na začiatok, budem sa snažiť, ale ved ked ma milujú nebudú mi zakazovať čo mám rád, Nie?? Hmmm

A k priateľstvám. Všetky fungujú. Prečo by nemali? Stretávame sa, robíme spolu určité veci, ktoré máme radi, nič od seba nechceme, nič si nedlžíme. Nedajbože, aby ma niekto obťažoval, aby chcel odo mňa môj čas, pomoc, peniaze? To sa predsa nerobí!! Máš ruky, mozog, sú tu banky, neotravuj, neobťažuj. Nechcem tvoje problémy! Dajme si steak a podme na koncert! Povedz. Ako to dopadlo minule s tou blondínou z Radosti?
Robím to tak ja a robia to aj ostatní.
Tak ma napadlo staré- V núdzi poznáš priateľa... No neviem. S tohto pohľadu mám okrem rodiny asi len jedného..
Čitatelia moji ak ste, ospravedlňujem sa! V poslednom čase mám toho veľa.Práca, musím sa učiť, mám také sebapitvacie melancholické nálady, Zuza ma nechce, ale nie nie, nie som nešťastný, len tak levitujem. Je 11.00. Idem cvičiť.

O rodnej hrude a všeličom

Na Slovensku sa mi stále znova stáva jedna vec. Stále sa musím hádať o peniaze. Či už ide o výplatu, alebo dohodnutú úhradu, prisahám, že vo viac ako v 50% prípadoch musím niečo urgovať. Buď platba nechodí, alebo príde nepresne{ Zaujímavé, že nikdy neprišlo viac.} V 97% prípadoch nakoniec dostanem čo je moje. Spravodlivosť musí byť! Hlavne čo sa mňa týka(:. Stojí to však čas, otravné pripomínacie maily, telefonáty. Celkovo mi uniká zmysel týchto tanečkov. To čo čakajú, že sa cez to blahosklonne prenesiem?? Nech sa páči, okrádajte ma, to je super! No nechápem.

Šesť rokov žijem prevažne v zahraničí. Najprv v Švajčiarsku, teraz v Rakúsku. Rozhodne nie som nekritický obdivovač "vyspelého" západu. Vidím to tu reálne, veľa vecí mi otvára nožík vo vrecku. Nemyslite si, že byrokracia a neschopnosť je len na Slovensku. Často sa všetci usmievajú a riešenie nikde. Ale všetci sú v kľude. Vrrrrr!!!

Rakúsko mi vyhovuje aj preto, že to mám na skok domov. Ako čistokrvnému SLOVANOVI je mi najlepšie so SLOVANMI. Najlepšie sa mi s nimi baví, pije, vzťahuje. Pracujem však radšej z GERMÁNMI. Je to menší a lepšie platený stres...

Po obede

C- Ty si úplne posadnutá sama sebou!
P- A? Hádam nebudem zbožným obdivom otravovať niekoho iného.

Ps- Autor týmto chcel povedať nič a to, že rybičky treba držať na uzde

ŠKANDÁL

Stavajme barikády!! Steak v Pizza mica zdražel o kilo!!!! Asi tridsiaty krát som si išiel naisto objednať, ked mi táto nehoráznosť udrela do očí. Protestne som si objednal závitky so špenátom, parmezánom a prosciutom. Dobré boli, ale... Pofrflem si. Ešte raz si dám niečo iné a potom si zrejme- zvyknem. Hedonistické kapitalistické prase / JA/ dá zase K.O vychudnutému Che guevarovi/ MLADŠIE JA./

Resumé

Mesačný cyklus za znova naplnil. Čaká má pár dní radovánok. Bilancia. Dokopy nič. Zistil som, že Marquezov magický realizmus mi chutí. Hvoreckého Plyš je napriek atraktívnej téme a atraktívnemu všetkému otravný. Vzbura anjelov Petra Bilého sa zatial zdá celkom fajn. Zamiloval som si album Volta od Bjork a dva krát som si pustil film la mome piaf. Knižný životopis Edith Piaf od jej sesternice Simone je moja najobľúbenejšia autobiografia od 13tich rokov. Film som videl v kine, ale znova ma nadchol. Marion Cotillard je neskutočne skvelá. Zopár nezabudnutelných scén s ktorých ma bude mraziť aj na dôchodku. Toľko výrazné vzruchy. Jaj. Ešte som dostal prvý honorár za písanie. Dávno som nebol tak zle platený(:

Čo ma čaká. Dúfam, že nič extrémne. Plánujem také ticho pred letom. Nazbierať sily, zahojiť účet. Samozrejme až po víkende. Najprv musím zahnať akútny absťák po ludoch, rozhovoroch, dobrých babách, chlaste a tak. Potom žiaden plán. Dám hádam nejakú prírodu, saunu, mrknem rodičov, mal by som sa učiť. Jediný pevný bod je Bažant na Mlynoch kde sa klasicky rozsekám s kamošmi. To je asi tak všetko. Tak zatiaľ

Pochváliť som sa zabudol!

Pred dvomi týždňami som sa s kamarátom ešte zo strednej školy vybral na okruh pohorím Považský Inovec. Podotýkam, že na bicykli!!!! Z rodiska sme vyrazili na Trenčín. Stadiaľ starou cestou na Beckov. Práve v ten deň bolo zahájenie sezóny tak sa na hrade čapovalo pivo, šermovalo a jazdilo na koni. Preliezli sme celý hrad, až ma udivilo aký je pekný, veľký a zachovalý./Vid foto. Už som tam bol dva krát na technopárty, ale to som si všímal iné úkazy. Všetko má svoj čas. Aj moje kolená. Náš nocľah bol o 15 km južnejšie a ešte pár km do kopca. Áno hrad Tematín je správna odpoveď. Koleno začalo bolieť ako šlak. Nečakal som to. Viem, že ked leziem Tatranský dvaapol liter cestou dole potrebujem bandáže. Ale na biku! Prekvapko! Až také, že pod hradom som volal bratovi, že zajtra ráno musí prísť pre mňa, lebo nemôžem chodiť. Nakoniec som po tme dovliekol seba, bicykel aj 10 kilový batoh na hrad. Tematín je magická zrúcanina.Dobre tam bolo. Úplné ticho, hviezdy blízko, opekali sme klobásky, popíjal som výborný Alibernet, kamoš chudák na antibiotikách počúval moje výlevy a zúrivo prikladal. O polnoci sme zaliezli do stanu. Bolo 5 stupňov nad nulou. Ešte flašku by to chcelo.

Ráno som prišiel na to, prečo si šlachta stavala hrady vysoko. Jasné, že obrana, jasné, že signalizácia proti tureckým vpádom. Mám další dôvod. Ked pán velkomožný na Tematíne vstal, zazíval, vyšiel na terasu a skonštatoval, že ten šíry priestor okolo je jeho, musel mať skvelý pocit. Ja som ho mal už len pri tej predstave. A rozhodol som sa, že idem dalej! Koleno som provizórne obviazal a vyrazili sme. Ciel bol prejsť cez pohorie z západnej strany na východnú do Topoľčianského Podhradia, kde ako správne tušíte je další hrad. Južná časť Inovca je výborná na mountain bike. Výborné zjazdy, kopčeky okolo 500 m, rozkvitnuté lúky. Keby to koleno nebolelo, tak sa vyblbnem do bezvedomia. Cestou sme našli dedinku Nová Lehota, kde sme doplnili vodu a pokecali s miestnymi alkáčmi. Tých dopoludnia triaslo, tak prišli do obchodu na lahváča a cigarety. Vtipní boli. No a potom sme zablúdili. Namiesto do Podhradia sme došli do dediny Záhrady. Za ten 15 minútový zjazd to však stálo. Lenže Topolčianský hrad bol vysoko nad nami. Čo sme zliezli, museli by sme vyliezť. Už som na ňom pár krát bol, tak sme si ho pekne z dialky odfotili a s prehladom zamierili na Duchonku. Tam sme dali dlhšiu pauzu vyplnenú pár Plzňami a kapustovou polievku. Odtiaľ pozvolne zľahka po asfaltkách domov. Suma sumárum. Videl som 5 hradov, dva som dobyl, za dva dni som prešiel cca 110 km, z toho tretinu cez hory. Skvelý pocit, fotky a koleno na kašu