J...A...R

Pondelok bol fajn.Som sa zobudil celý vytešený. Svojou bodrosťou som nakazil celé okolie a šikovne som si v rámci eufórie ktorá zavládla, vybavil na poobedie voľno, skôr ako niekto stihol zaprotestovať. Išiel som vítať jar. Učinil som rituálne obrady, ram ram nafúkať kolesá, ram ram prestreknúť silikónom oleja chtivé časti,ram ram štart.. Kúsok od pôsobiska prechádza parádny cyklistický chodník, pretínajúci Alpy smer sever, juh. Napojil som sa a už som bol v horskom údolí. Napravo rozvodnená rieka, po oboch stranách skalnaté kopce, tak okolo 1800 metrov. V playeri hotel costes, slniečko svietilo, šťastný som bol ako blcha.Mal som pocit, že nemám fyzické limity, nohy šlapali čím dalej rýchlejšie, rezal som to dosť ostro a vedel, že sa mi nič nestane. Malý chalan vystrájal a výskal radosťou. Po 20tich kilometroch sa za zákrutou objavil klasický Alpský gasthaus. Scenéria ako z reklamy na Milku. Aj kravy tam boli. Normálne, hnedé. Sadol som si na terasu a objednal si weiss wursty a pivo. Parádne mi na čerstvom vzduchu chutilo. Objednal som si druhé. Pozoroval som hory, krčmárku. Na všetko okolo som mal hroznú chuť ,čo mi pripomenulo, že Aufpassen priatelia!! Kolotoč sa roztáča. Miazga a krv prúdi rýchlejšie, všetkým nám začína šibať a šelma je nedočkavá...