Sunny day+ culture tip

Zobudil som sa po celkom drsnom žúre a mal som chuť na obed s peknou ženou. Niekedy si človek nevie vybrať, ale v to ráno som postupne, potupne preklikával telefónny zoznam a volal všetkému ,čo má kozy, chemicky vo mne rezonuje ,nie je to kamarátka a mohla by sa nachádzať v meste. NIČ. A to mám slušný playlist. Celkom mám rád tieto rána, ked sa zobudím, postalkoholovo roztatárený a nechcem byť sám. Tak telefonujem. Aj ženám, ktorých mená mi nič nehovoria. Sú však v mojom adresári, ako jediné rukolapné dôkazy dávnych žúrov, tanečkov, erekcií, v lepšom prípade ejakulácií.Vždy sa minimálne dobre zabavíme. Chlast ma speeduje, tak som briskný, šarmantný, nehanebne lichotiaci s evidentne bočnými úmyslami. Bavíme sa, fun! Majú to radi. (S pičami sa totiž nebavím} Sem tam padne celý paušál za také dopoludnie. Mám na háku! Ale aby som nemal s kým jesť, ked platím!? Pozrel som sa do zrkadla. Trochu pokrčený, ale inak normál. V náhlom záchvate paranoje som zavolal dvom lepšie známym pipenkám. Či sa niečo stalo, som sa globálne spoločensky znemožnil, som na čiernej listine mesta, či ký ďas? Upokojili ma. Majú ma radi a sem tam to vraj každému tak výjde. Fu, odľahlo mi. Zobral som na obed Bábiku. Bábika je krásna, štýlová drsňáčka, ktorá ma večné problémy s chlapmi. Roky sme kamaráti. Často si vzájomne robíme garde. Vyrazili sme do mesta. Ešte jednu vec robím poopične rád. Rozhadzujem! Kupujem cedečka, knihy, handry. Tie drahé, pekné, dobré. Tie ktoré sa mi páčia , ale triezvy som príliš lakomý. Medzi Ed Hardym a reštikou sme stretli známeho, ktorý išiel z práve novootvorenej výstavy. Celý nadšený. Tak sme sa rozhodli, že tam po obede zájdeme. Najprv nasýtime telo, potom ducha. Rovnováha je dôležitá!
Výstava sa volá SLOVENSKO V 20TOM STOROČI. Je v budove SNM na Fajnorovom nábreží. Česť kurátorom. Konečne nie plochá jednotvárna expozícia zložená hlavne z metrových popisiek, ktoré sa nikomu nechcú čítať. Toto je moderná multimediálna výstava.2d, 3d exponáty, zvuk. Od dobových mincí, plagátov, novín, po vernú repliku socialistickej škôlky. Aj moja obľúbená hračka tam bola(:. Od vzniku Československa, cez mrazivé mementá svetových vojen, klerofašizmus, február 48, normalizáciu, nežnú revolúciu, až po mečiarizmus. Tri hodiny sme sa tam s Bábikou motali. Celý uveličení sme vyliezli a išli pešo do Petržalky s tým, že pekný štvrtok za nami. Ak máte čas, chodte sa pozrieť. Je to veľmi v pohode.