O ženách a zhnusení

Zvláštne. V priebehu mesiaca sa mi dva krát stalo to isté. A je to nové. Pocítil som odpor k ženám. Vážne? Vážne! Na vysvetlenie. Ženy mám rád. Rád s nimi nielen spávam, ale aj kecám, rozoberám, obedujem, mám rád ich empatiu. Aj s exfrajerkami mávam/ po čase, nadštandardné vzťahy. Ženy okolo mňa sú proste milé, vtipné, svieže, sexy bytosti. S pár z nich sme sa cez sexuálnu fázu dostali do duchovnej. Tá odbremenená od pudov je trvalá. Vieme o sebe veľa. Vážim si to. Tak prečo odpor?

Pretože som bol v meste a čakal na kolegyňu z vedľajšej práce.Mal som hodinu čas. Domov sa mi neoplatilo ísť, tak som sedel v kaviarni a čítal noviny. Vedľa sedeli tri ženské. Tak 25 až 32. Nedalo sa ich nepočuť. Neuveriteľné. " Ty. Ta Jana mi v kuse posiela mailom nejaké kraviny, čo mám poslať ďalej , čože ja nemám iné na robote. Alee prosím ťa. Čože od nej čakáš. Však ona je úplne sprostá. A vieš čo mala minule oblečené? Všetci sa jej za chrbtom smiali.A jak balí šéfa. Chudina. Takto sa jedna druhú spídovali, až nakoniec kričali a chichúňali sa jak jeblé. Úplne psychopaticky, choro, zle! Nakoniec sa navzájom poobviňovali, pohádali. Jedna s plačom na krajíčku odišla. Dve zostali a s hyenistickým výrazom na ksichtoch jej dávali ďalej. Viete čo bolo zarážajúce? Oni nepili!Celé by som to bol schopný pochopiť, keby sa zlievajú pod obraz boží. Však to poznáme. Chlast je sviňa. Sedeli však pri jednej káve. Pil som ja. Zo zúfalstva. Skoro liter vína som stiahol. Dopoludnia. Fuj.

Druhý krát to bolo včera.V Rakúsku, v čakárni u doktora. Chodím tam rád. Môj doktor má totiž v čakárni úžasné časáky. Geo, Playboy, Auto-motor- sport a tak. Vždy som naštvaný, ako rýchlo ma vybavia. Sedeli tam so mnou ešte dve staré piče. Okolo šestdesiatky. Obdobná story.Chichotavé smeče, odrazy, blabotanie o receptoch, susede, farárovi. Nekontrolovateľné zvýšenie tempa a decibelov. Rušia ma. Nemôžem sa sústrediť, v bruchu sa pomaličky tvorí guča ľadovej nenávisti.Civilizačný nános však drží. Prišla sestrička s ktorou som prebral nejaké veci. Z môjho akcentu tie staré fuchtle zistili, že som auslander. Odvtedy na mňa občas hodili pohľadom, nasledoval vždy výbuch chichotu, zrýchlený šepot hnusným dialektom a povýšenecké výrazy na ksichtoch. Aufpassen meine damen!!! Som trošička paranoidný a ešte trošičku viac vzťahovačný. Ľadová nenávisť ma zaplnila celého. Mal som chuť každej prijebať, každú osobitne za vlasy odvliecť domov a zavrieť do nejakého zajebaného kurína. Nechať ich sypať sliepkam a kotkodákať s nimi. Tam patria!Hnus! Nižšia kasta prašivá, hodná akurát tak plniť príkazy . Zakázať im sa stretávať, lebo sú choré na hlavu a plné nízkeho hnusu. Kolektív im len pridáva odvahu a pocit dôležitosti. Pritom každú človek zlomí troma vetami, resp, jedným pohybom. Ach výchova moja drž ma! Herr Pollux. Komen sie bitte herein.V pravý čas. S úsmevom som prešiel okolo púč. Ani som ich neoplul. Rokmi predsa len kľudniem. Viete, čo bolo zaujímavé? Tie babky boli presne, ako nejaké dvanásťročné pubišky.Šestdesiatročné pubertálne hlupane! Dosť morbídne
Ps. Blog je skvelý ventil. Až teraz sa tá ľadová zlosť úplne roztopila.